Telá mŕtvych sumatrianskych nosorožcov na univerzite v malajzijskom Serdangu. Nosorožec sumatriansky je jedným z najohrozenejších cicavcov na svete. FOTO - REUTERS
ešte minulý rok bol chudobnejší o 2-tisíc druhov.
Svoj zápas tento rok definitívne prehrala seychelská sladkovodná korytnačka diamantová, vo voľnej prírode vymizli i dve havajské rastliny, ktoré boli ešte minulý rok na listine kriticky ohrozených druhov.
Medzi najväčšmi ohrozené druhy patrí podľa organizácie napríklad juhoafrický králik riečny, z ktorého zostáva už len menej ako 250 plodných párov. Okrem straty prirodzeného prostredia ho najväčšmi ohrozujú lovci a divé mačky a psy. Podobne neradostný osud postihol i jednu z najväčších sladkovodných rýb, sumcovitú Pangasianodon gigas žijúcu v juhovýchodnej Ázii v oblasti Mekongu. Počet kusov tejto ryby poklesol za posledných 13 rokov až o 80 percent.
Vyhynutiu čelia i malé slimáky na Galapágoch, ktoré po tisícročia odolali erupciám sopiek i extrémnym suchám. Podobne ako rad iných ostrovných druhov ich ohrozujú zvieratá, ktoré na ostrovy dodatočne priviezli ľudia, ako sú kozy či prasatá.
Zlé vyhliadky do budúcnosti má tiež 21 druhov albatrosov či desiatky rôznych žralokov a delfínov žijúcich v Stredozemnom mori.
Blízko svojho konca je i sumatriansky nosorožec. Päť z približne 300 posledných kusov v uplynulých dňoch uhynulo v chovateľskom stredisku v Malajzii.
Biológovia tvrdia, že hlavným dôvodom úbytku fauny a flóry je predovšetkým neschopnosť niektorých z druhov vyrovnať sa s ľudskou činnosťou. Platí to hlavne o v minulosti neobývaných ostrovoch a tropických oblastiach.
Za posledných 500 rokov vinou toho zmizlo z našej planéty 762 druhov, pričom ďalších 58 ich prežíva iba v umelom prostredí. Najväčší počet ohrozených druhov vtákov a cicavcov žije v Indonézii, Indii, Brazílii, Číne a Peru, kým rastliny najrýchlejšie ubúdajú v Ekvádore, Malajzii a na Srí Lanke. (čtk)
