Hlavný rabín Francúzska Joseph Sitruk (vpravo) prichádza do Elyzejského paláca na mimoriadnu schôdzku s prezidentom Jacquesom Chiracom a poprednými predstaviteľmi štátu o otázkach antisemitizmu. FOTO - TASR/AP
Francúzska politická elita vysiela silné politické a spoločenské posolstvá v čase, keď analytici hovoria, že Európou sa valí nová vlna antisemitizmu. O Francúzsku sa vyjadrujú s veľkými obavami a hovoria o novom antisemitizme - teda antisemitizme, ktorý sa šíri zo štvrtí obývaných moslimskou populáciou.
Navyše, Francúzsko je v Izraeli považované za najantisemitskejšiu krajinu v Európe. V očiach izraelskej verejnosti a politikov prekonáva aj tradičné, k Židom historicky veľmi nepriateľské krajiny ako Rusko či Poľsko.
V pondelok večer sa v Elyzejskom paláci hovorilo, ako bojovať proti antisemitizmu. Prezident Chirac a premiér Jean-Pierre Raffarin utvorili špeciálnu komisiu, ktorá má mesačne informovať, ako postupuje eliminácia protižidovských útokov. Povedie ju premiér.
Aj keď počet atakov na Židov a židovské objekty vo Francúzsku v poslednom roku klesol (247 v prvom polroku, oproti 647 za ten istý čas v roku 2002), Paríž cíti, že spolu s nie príliš úspešnou integráciou moslimov do väčšinovej spoločnosti má na stole ďalší problém.
Niektorí pozorovatelia hovoria, že medzi týmto zlyhaním a útokmi na Židov existuje súvislosť. Francúzsky analytik Alain Duhamel si myslí, že hlavne mladí moslimovia zvýrazňujú svoju identitu, pretože im väčšina nedovolí, aby sa cítili ako Francúzi a dosahovali „francúzsku“ životnú úroveň. Preto sa „vyvršujú na Židoch“, ktorí podľa nich ovládajú Francúzov.
Podobné vysvetlenie má zrejme aj vláda - schválila 7 miliárd eur na renováciu chudobných štvrtí a odstránenie rozdielov medzi životnou úrovňou menšiny a väčšiny.
Mnohí francúzski komentátori však upozorňujú, že antisemitizmus vo Francúzsku nie je len záležitosťou moslimských prisťahovalcov a výsledkom ich sociálnej frustrácie. Hovoria o tradičnom antisemitizme krajnej katolíckej pravice aj o vplyve izraelsko-palestínskeho konfliktu. Počet antisemitských útokov totiž vrcholil v čase, keď sa vystupňovali izraelské akcie na palestínskych územiach vyvolané druhou intifádou.
Vo Francúzsku je v akademickej obci bežné prirovnávať izraelského premiéra Šarona k Hitlerovi či hovoriť o „koncentrákoch“ na palestínskych územiach. „Často sa k vám správajú ako k masovému vrahovi,“ povedala denníku Maariv Michal, študentka prestížneho parížskeho lýcea a dcéra izraelského diplomata o svojich skúsenostiach.
Zdroje blízke francúzskemu ministrovi vnútra Nicolasovi Sarkozymu, ktorý vyhlásil nulovú toleranciu k útokom s rasovým či etnickým podtextom, tvrdia, že pri eliminácii antisemitizmu neskúmajú jeho príčiny. Pokus o jeho vysvetlenie by totiž znamenal jeho akceptáciu.
JANA MIKUŠOVÁ, Paríž
