Stredná vrstva si na Slovensku pohoršila

Podiel domácností s priemerným príjmom za posledné roky klesol. Stúpol počet tých, ktorých príjem je podpriemerný.

Že Slovensku chýba stredná vrstva, je známy fakt, tentoraz ho potvrdili už aj štatisti. „Stredná vrstva, ktorá by mala byť najpočetnejšia, je pomerne nízka a začínajú jej konkurovať nízkopríjmové skupiny,“ tvrdí Marián Horecký, riaditeľ odboru štatistiky obyvateľstva na Štatistickom úrade.

Podiel strednej vrstvy možno vyčítať z krivky rozdelenia príjmov domácností. Tá je podľa Horeckého v prípade Slovenska netypická a zďaleka nezodpovedá normálnemu rozdeleniu spoločnosti. „Krivka zdravej spoločnosti by mala mať vrchol v prostriedku, teda najvyšší podiel by mala mať stredná príjmová skupina. Rovnaký by mal byť počet domácností s najnižšími a najvyššími príjmami,“ vysvetľuje Horecký.

Priemerný príjem by teda malo mať najviac ľudí. Na Slovensku sme však svedkami skôr opačného javu. „Rastie počet tých domácností, ktoré majú nižší príjem ako je priemerný. Stredná vrstva sa znižuje,“ upozorňuje Horecký.

Rozdiely sa za posledných šesť rokov len prehĺbili. „Rozdelenie príjmov v roku 1996 sa skôr podobalo tomu normálnemu - skupina s priemernými príjmami bola početnejšia ako tá s najnižšími alebo najvyššími príjmami,“ povedal Horecký.

Kým v roku 1996 bol počet domácností v strednom príjmovom pásme vyše 120-tisíc, v roku 2002 je len okolo 50-tisíc. „Zvyšuje sa počet nízkopríjmových domácností. Deje sa tak na úkor strednej vrstvy,“ zdôrazňuje Horecký. „Zvyšuje sa, samozrejme, aj počet tých v najvyšších príjmových skupinách,“ dodal.

Takéto rozdelenie pripisuje Horecký sociálnemu systému, ktorý poskytuje nízkopríjmovým skupinám vysoké sociálne príjmy a posúva ich tak na úroveň pracovných príjmov. „Výška sociálnych dávok je tak porovnateľná s priemernými mzdami,“ myslí si Horecký.

Podľa analytika ING Bank Jána Tótha nemusí byť situácia s ubúdajúcou strednou vrstvou až taká zlá, keďže získané údaje o výške príjmu môžu byť skreslené. „Hlavne v tranzitívnych ekonomikách majú ľudia sklon svoje príjmy zatajovať, pre nižšie zdanenie,“ povedal Tóth. Skutočné príjmy teda môžu byť vyššie, ako ukazujú štatistiky.

Čím je viac detí, tým menší je príjem

Silná stredná vrstva je zárukou stability spoločnosti. Na Slovensku sa však stenčila a podľa sociológov to môže vyvolať sociálne napätie.

ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR

Šancu na najvyššie príjmy má domácnosť bezdetného podnikateľa z Bratislavského kraja. Naopak, najchudobnejšia slovenská domácnosť je z Prešovského kraja: má šesť a viac členov, kde pracujú len dvaja z nich. Vyplýva to zo štatistických zistení priemerných príjmov domácností za minulý rok.

Na to, aké má domácnosť príjmy, výrazne vplýva počet závislých detí. Kým v bezdetnej domácnosti sú príjmy na jej člena 7970 korún, v domácnosti s viac ako piatimi vyživovanými deťmi je to iba 3485 korún. Takáto domácnosť žije predovšetkým zo sociálnych príjmov, tvoria až polovicu ich rozpočtu. „Domácnosti, kde dvaja ekonomicky aktívni členovia živia päť a viac detí, patria medzi skupiny s najnižšími príjmami,“ tvrdí Marián Horecký, riaditeľ odboru štatistiky obyvateľstva na Štatistickom úrade.

„Najvyššie príjmy, naopak, majú mladí, ekonomicky aktívni ľudia do 24 rokov, bez rodiny,“ pokračuje Horecký.

Príjem opäť rastie vo vekovo starších domácnostiach, s menším počtom závislých detí. „Ide o domácnosti, kde sú deti už odrastené, zarábajú, ale bývajú spolu s rodičmi. Z pohľadu príjmov na osobu sa životná úroveň takýmto rodinám zvyšuje,“ spresňuje Horecký.

Podľa charakteru príjmov najviac peňazí do domácností plynie z pracovnej činnosti. „Podľa ich podielu sa dá povedať, že najpracovitejší je Bratislavský kraj,“ analyzuje Horecký. Tu sú aj priemerné príjmy na osobu najvyššie, 8157. Je to asi o 1700 korún mesačne viac, ako je celoslovenský priemer. Naopak, o skoro 600 korún menej majú domácnosti v Prešovskom kraji.

Nezanedbateľná časť rozpočtu domácností však pochádza aj zo sociálnych dávok. V celoslovenskom meradle je to až štvrtina, v niektorých regiónoch viac. „Najvyšší podiel sociálnych príjmov je v Banskobystrickom kraji. Je to dané vyšším podielom dôchodcov v južných okresoch,“ povedal Horecký.

Štatisti poukazujú aj na to, že situácia v domácnostiach dôchodcov nie je až taká zlá. „Príjmy domácností bez aktívnych členov, čo sú prakticky dôchodcovia, sa pohybujú okolo priemeru,“ vyčísľuje Marián Horecký zo Štatistického úradu. Podľa neho je to dôsledkom sociálnych opatrení štátu, keď vývoj dôchodkov prakticky kopíruje pracovné príjmy. Ešte lepšie z prieskumu vychádzajú pracujúci dôchodcovia. Ich príjmy označil Horecký za štatisticky nadpriemerné.

Zistenia potvrdzujú aj závislosť výšky príjmu od dosiahnutého vzdelania. „Domácnosť, ktorej člen má vyššie ako úplné stredoškolské vzdelanie, má nádej aj na vyššie príjmy,“ upozorňuje Horecký.

Vývoj príjmov domácností

rok 1992 1996 2002

Priemerné ročné príjmy na osobu 26 944 42 562 76 606

Zdroj: Štatistický úrad

Príjmy domácností na osobu podľa krajov

Bratislavský 8 157

Trnavský 8 157

Trenčiansky 6 670

Nitriansky 6 225

Žilinský 6 290

Banskobystrický 6 147

Prešovský 5 870