i viac než aktuálna otázka bezpečnosti jadrových elektrární alebo veľkých chemických závodov.

Niektoré jadrové elektrárne už vyhlásili, že náraz lietadla by ich bezpečnosť nemal ohroziť. Problémom je akurát to, že pri ich stavbe sa počítalo s menším lietadlom, prípadne s vojenskou stíhačkou, nie s veľkým dopravným lietadlom. Zamoreniu by však malo zabrániť aj to, že jadrové elektrárne je možné v priebehu niekoľkých sekúnd vypnúť. V prípade neočakávaného útoku, ako to bolo v Amerike, by však aj to mohlo byť príliš dlho.

Proti nárazu obrovského dopravného lietadla nie je chránený žiadny podnik. V tomto prípade môže pomôcť len prísna kontrola na letiskách alebo zničenie lietadla ešte predtým, ako by mohlo napáchať väčšiu škodu.

Hrozba útoku na priemyselné podniky a minulotýždňový výbuch v závode na výrobu hnojív v Toulouse otvoril aj otázku umiestnenia tovární. Fabriky sú často v blízkosti obytných zón – aj keď sa nestavali v mestách, tie sa často rozrástli, až pohltili aj závody pôvodne umiestnené na svojom okraji. Ako však vyhlásil francúzsky premiér Lionel Jospin – výrobné závody nie sú karavan, ktorý by sa dal podľa potreby presúvať.

Na možné útoky sú pripravené aj finančné centrá – vedia prerušiť obchodovania. Dokazuje to piatkový prípad z Londýna, kde sa na burze ozval poplašný signál a všetci zamestnanci opustili svoje pracoviská. Obchodovanie pokračovalo prostredníctvom počítačových sietí. Ak by však došlo ku katastrofe ako v New Yorku, ktorá by fyzicky zničila technologické zariadenie, obchodovanie by sa muselo zastaviť.

Európska centrálna banka sa pripravuje aj na takúto alternatívu a plánuje si vybudovať kryt. Jeho účelom by malo byť, aby v prípade útoku mohla pokračovať v plnení svojich funkcií. Nie všetci zamestnávatelia však majú možnosť okrem normálneho pracoviska prevádzkovať aj druhé pod zemou, pre prípad teroristického útoku alebo vojny. GABRIEL KÁDASI