Existujú na Slovensku chemické fabriky, ktoré by sa mohli stať terčom útoku a napadnutie ktorých by spôsobilo veľmi veľké škody?
„Máme niekoľko chemických fabrík, z nich najdôležitejší je určite Slovnaft. Keby sa stal terčom teroristického útoku, určite by explodovala jeho značná časť a s ňou možno aj časť Bratislavy.“
Mohli by sa po výbuchu otráviť aj ďalší ľudia?
„Plyny z naftových produktov by po prípadnej havárii Slovnaftu nepochybne mohli spôsobiť aj smrteľnú otravu ľudí nachádzajúcich sa v blízkom okolí. Aj v Dusle Šaľa by mohol mať útok pre okolie zdravotné následky. Keď nedávno na Zimnom štadióne v Bratislave došlo k úniku čpavku, okolie museli uzavrieť a ľudí izolovať, kým sa čpavok, čo je vlastne amoniak, nerozptýlil. A v továrni môže byť amoniaku neporovnateľne viac ako na štadióne. Presne definovať, čo by hrozilo po prípadnom útoku, by však museli bezpečnostní technici jednotlivých tovární podľa toho, aký majú výrobný program.“
A čo atómové elektrárne?
„Slovnaft by mohol napáchať veľké škody, ale na to by doplatila len Bratislava a možno blízke okolie. Teroristický útok a následnú haváriu atómovej elektrárne by s nedoziernymi následkami pocítilo nielen Slovensko, ale aj okolité štáty. Je známe, že v atómkach sa dajú reaktory odstaviť za desať sekúnd a pri duchaprítomnosti zamestnancov sa dá zabrániť veľkej katastrofe, ale podľa mňa je tento druh objektov mimoriadne citlivým terčom. Musia byť sledované aj z výšky, keďže odtiaľ hrozí najväčšie potenciálne nebezpečenstvo. Po prípadnom úspešnom útoku na atómku by sme sa spamätávali mnoho rokov. Stačí si spomenúť na Černobyľ.“
Veľké škody by zrejme spôsobila otrava pitnej vody.
„Existuje rad chemických a biologických prostriedkov, ktorými by sa dali znehodnotiť rezervoáre pitnej vody. Vymenovávať ich by však nebolo taktické. Ale keďže sme hovorili o Slovnafte, po jeho napadnutí by ropné produkty mohli zamoriť napríklad zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove.“
(rf)
