Väčšina splátkových spoločností podnikajúcich na Slovensku sa v roku 1998 združila v Asociácii organizácií splátkového predaja (AOSP). Okrem splátkových organizácií však združuje aj firmy, ponúkajúce občanom krátkodobé finančné pôžičky. „Cieľom vzniku AOSP bolo upraviť pravidlá podnikania medzi spoločnosťami, aby medzi sebou nesúperili nezdravým spôsobom, a aby vznikol aj nejaký rozhodcovský orgán, ktorý by problémy riešil interne, a nie v médiách,“ povedal SME predseda predstavenstva Ing. STANISLAV HROŠ.
* Predaj na splátky ponúkajú firmy dvojakým spôsobom: jedným je spotrebiteľský úver a druhým zmluva o nájme s následnou kúpou výrobku. Je pre zákazníka jedno, ktorú z nich využije alebo nie?
„Je to vlastne otázka vlastníctva tovaru: pri prvej možnosti prechádza vlastníctvo na zákazníka dňom uzavretia zmluvy, u nájomných vzťahov však až po ukončení trvania zmluvy - teda po splatení celej sumy. Pre zákazníka to nemá nejaký podstatný význam, pri právnych sporoch však áno. Ak mám výrobok v osobnom vlastníctve a ukradnú mi ho, tak si za to zodpovedám ja. Musím ho naďalej platiť podľa podmienok zmluvy, hoci ho už nemám. Na druhej strane však, keď mám výrobok v osobnom vlastníctve môžem s ním nakladať podľa vlastného uváženia. Ak je výrobok prenajatý je majetkom spoločnosti, tá býva zvyčajne poistená proti krádeži a v prípade dodržania poistných podmienok môže dôjsť k iným formám plnenia zmluvy.“
„Diametrálny rozdiel je v tom, že v tomto prípade nejde o spoločnosti, ktoré získavajú finančné zdroje od ľudí, ale o spoločnosti poskytujúce hotovostné pôžičky, takže odlíšenie je na mieste. Je preto nevyhnutné si tento rozdiel uvedomiť. Hotovostné pôžičky sú navyše vo väčšine prípadov poskytované bez ručenia, takže ani nie sú kryté nijakým majetkom zákazníka. Ak zákazník nedokáže splácať, celé riziko prechádza na spoločnosť. Takisto je potrebné zdôrazniť, že spoločnosti poskytujúce hotovostné pôžičky na Slovensku pôsobia v súlade s platnými právnymi a etickými normami, ide teda o štandardné spoločnosti pôsobiace na tomto trhu.“
* Neobávajú sa ľudia takýchto pôžičiek vzhľadom na vysoké úroky?
„Nie je sa čoho obávať, zákazník vždy dopredu presne vie koľko si požičiava, na aké obdobie a za akú cenu. Cena nie je vysoká, ak zoberieme do úvahy kvalitatívne aspekty tejto služby - je expresná, bez ručiteľa a bez zbytočných formalít. Navyše pre klientov je pohodlné využiť služby týchto spoločností - nemusia nikam chodiť, ale ich navštívia v pohodlí domáceho prostredia, kde s nimi v prípade záujmu vybavia všetky potrebné náležitosti. Je to otázka ponuky a dopytu. Dopyt po tomto produkte je silný a ľudia majú o neho záujem.“
* Asociácia chcela ešte pred niekoľkými rokmi vytvoriť databá zu neplatičov, problémom však bol zákon o ochrane osobných údajov, ktorý takéto údaje nepovoľoval zverejňovať. Ako ste vyriešili problém neplatičov?
„Zákon je problémom stále… Ale k problému neplatenia. Každá spoločnosť má vypracovaný plán, do akej miery je únosné mať neplatičov. To je riziko podnikania, ktoré jednotlivé spoločnosti nesú. Miera neplatenia by nemala prekročiť 5 percent. Ak by presahovala túto hodnotu, spoločnosť by mohla mať problémy. Je to preto veľmi sledovaný parameter.“
* Viete zhrnúť, prečo ľudia neplatia?
„Spravidla ich k tomu vedú tri dôvody. Sú ľudia, ktorí si zoberú tovar na splátky už s tým, že zaň nebudú platiť. Sú ľudia, ktorí zabúdajú. Ale aj takí, čo prišli o zamestnanie a zrazu nemajú z čoho splátky platiť. Pokiaľ majú záujem o vyrovnanie dlhu, tak každá spoločnosť ochotne pristúpi na iný splátkový kalendár, prípadne odloženie platieb. V prípade, že sa nedohodnú, nastupuje právne vymáhanie. Nasleduje pokus o zmier, potom vydanie platobného rozkazu, napokon exekútor.“
* Zčasu načas sa médiami mihnú správy o tom, že niektorí ľudia služby splátkových firiem využívajú na kšeftovanie. Kúpia si tovar na splátky a následne ho predajú a hneď na tom zarobia. Údajne aj vo veľkom. Podarilo sa vám tieto praktiky zamedziť?
„Predajú ďalej, dajú do záložne - máte pravdu. Niektorí klienti si neuvedomujú trestnoprávnu zodpovednosť, keď s predmetom zmluvy manipulujú nie v súlade so zmluvou. Vždy sa to však dialo a aj sa diať bude.“
* Ak zákazník neplatí, aké to môže mať pre neho trestno-právne dôsledky?
„Čo sa týka spoločností, ktoré poskytujú spotrebiteľské úvery, ešte donedávna trestný zákon hovoril, že úverový podvod je až od 36 000 korún, čo bol pre ne problém. Po novom sa však už táto sadzba znížila na dvojnásobok minimálnej mzdy a neplatiaci klient už môže niesť aj trestnoprávne následky. Ak ide o firmu, ktorá má s klientom nájomný vzťah, ide o trestný čin sprenevery, nech ide o akúkoľvek dlžnú čiastku a mnohí klienti sa veľmi čudujú, keď ich navštívi polícia aj kvôli nízkym sumám.“
* Čo sa týka predaja na splátky - ako veľmi si už ľudia zvykli využívať tieto služby?
„Zvykli si dokonca až natoľko, že v poslednej dobe na Slovensku začal vystupovať nový fenomén: ľudia si nespočítajú na čo majú, zoberú si úver a nakúpia tovar od niekoľkých spoločností. Potom zrazu zistia, že majú splácať viac, ako je ich príjem. Podobne je to aj v prípade revolvingových kariet. Prekvapivo je to jav najmä u solventných zákazníkoch. Ľudia by si mali sledovať svoju peňaženku či ešte môžem, alebo mi to už nebude vychádzať.“
* Čo by ste klientom splátkových spoločností ešte odporučili?
„Chcel by som zvýrazniť myšlienku, aby si zákazník dôkladne preštudoval zmluvu, ktorú podpisuje, aby si uvedomil nie len výhody, ale aj prípadné následky neplnenia zmluvy. Je veľmi dôležité, aby zákazník poznal podmienky, za ktorých sú mu poskytnuté finančné prostriedky, či tovar na splátky. Na Slovensku právne povedomie ľudí nie je na adekvátnej úrovni, ako by sme chceli. A mnohokrát príde k tomu, že keď príde k právnemu sporu tak zistíme, že zákazník ani nepozná ustanovenia zmluvy.“
