Občas len tak nevážne zabŕdam do vážnych vecí. Čím sú vážnejšie, tým mám väčšiu chuť aspoň ich poštekliť. Skúšam, či sú naozaj také zložité, ako sa tvária. Prevraciam ich hore nohami, doluznačky, ohýnam, hmatkám im pod košeľu, možno majú kdesi medzi lopatkami, ako hovoriace bábiky, malú priehradku a v nej niečo ako jadro veci.

Nedávno som tak v tejto rubrike pretriasal lízing a splátkový predaj. Ukázalo sa, že zmysel takéhoto nadobúdania tovaru sám o sebe neexistuje. Zmysel, či už taký, alebo onaký, mu dáva každý sám. A sám si aj musí zvážiť - je to pre mňa?, nie je to pre mňa?. Zopár čitateľov to vyviedlo z miery - reku, ten iba „korčuľoval uprostred, aby nikoho neurazil“. Ďalší mi, naopak, prišili propagačné úmysly. Ba ktosi aj rovno protestoval, že lízing je, prepytujem, podvod. Vraj ľudia, ktorí nemajú peniaze, „si musia požičať na percentá“, a to je „zmluva s diablom,… človek sa upisuje, že bude pracovať“. Nuž, veľmi mrzuté. Človek aby ešte aj pracoval, keď potrebuje mizernú práčku, video alebo auto. Iný čitateľ, naopak, chválil, ako „firmy na tom dosť dobre fičia“ (lebo veď účtovníctvo a dane…), ale vraj mnohí „ľudia nie sú schopní opýtať sa, o koľko preplatia, a potom nariekajú“.

Všetko je vec životného štandardu. Načo by bola slobodnej učiteľke päťstolitrová chladnička so supermrazničkou? Nuž, asi na to isté, načo je holohlavému hrebeň. A ako by vyzeral, povedzme, prevádzkový dispečer, ak by chcel na lízing trojlitrový ofroud s automatickou prevodovkou? Zrejme by vám pripadal rovnako naivný ako výletník stopujúci na výpadovke prezidentskú kolónu. Alebo rovnako vyšinutý ako záhradkár rozhodnutý zasadiť čerešňový kompót.

Spomenul som si na prastarú historku o troch malých deťoch a ich troch veľkých želaniach. Dievčatko túžilo podobať sa na krásnu a šľachetnú princeznú, jej brat chcel byť múdry ako slávny kráľ a ich kamarát sníval o vzdelaní veľkého učenca. Raz sa dozvedeli o zázračnej noci, ktorá plní želania, i rozhodli sa skúsiť šťastie. Keď nadišla ich chvíľa a otvorili sa nebesá, preľaknutému dievčatku vkĺzla na jazyk spontánna detská prosba o chutný lievanec. Zjavil sa lievanec a bolo po prvom želaní. Braček sa nazlostil, čo za hlúposť to urobila, a osopil sa na ňu - bodaj si sa sama premenila na lievanec! Aj jeho „žiadosť“ nebesá vypočuli. Kamarátovi tak neostalo iné, než skrze vlastné želanie vrátiť dievčaťu aspoň pôvodnú podobu.

Nepochopiteľný zvrat čarovnej noci vyložil zmäteným deťom rozprávkový starec: Aj zázrak pomáha len pripraveným. Človek sa nemôže stať múdrym bez životných skúseností alebo učencom bez štúdia. Rovnako nemôže v útlom veku dospieť k šľachetnej kráse. Slovom, deti chceli priveľa, nuž nedostali nič. No starec ich posmelil - neľutujte úsilie, aby ste raz dosiahli to, čo ste dnes túžili získať príliš ľahko. Poučná rozprávka.

Aj nákup na splátky či lízing je len otázka primeraného želania. Vyžaduje si zdravú mieru a triezvy odhad. Je to čosi ako skratka strmým terénom. Menej zdatní nech idú okolo. Kto má veľké oči, ľahko sa môže prerátať.

Jozef Rundes