BELEHRAD - Voľba nového srbského prezidenta v nedeľu už po tretí raz stroskotala pre nezáujem voličov. Ako vyplýva z prvých zverejnených výsledkov, najviac hlasov získal kandidát ultranacionalistickej Srbskej radikálnej strany (SRS) Tomislav Nikolič.
„Je to varovanie pre demokratické sily,“ povedal šéf belehradskej pobočky Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Maurizio Massari. Agresívna nacionalistická politika v Srbsku ešte nie je na ústupe - Nikolič zvykne hovoriť aj o brutálnom kapitalizme zavlečenom do Srbska.
Podľa údajov mimovládneho Centra pre slobodné voľby a demokraciu (CESID) nedosiahla účasť ani 40 percent, pričom podmienkou platnosti volieb je aspoň päťdesiatpercentná účasť. Nikolič získal takmer 47 percent hlasov, zatiaľčo kandidát vládnej koalície DOS Dragoljub Mičunovič len 35 percent. Nikto z ostatných štyroch kandidátov nedosiahol ani desať percent.
Srbská radikálna strana oslavovala aj napriek tomu, že sa voľby skončili pre krajinu neúspešne. Nikolič tvrdil, že všetci stúpenci jeho strany išli k urnám. Na tlačovej konferencii sa objavil so synom predchádzajúceho predsedu strany Vojislava Šešelja. Šešelj senior sa vo februári dobrovoľne išiel posadiť do vyšetrovacej väzby Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu v Haagu. Nikolič uisťoval, že keď SRS dostane moc, žiadny Srb už nebude vydaný do Haagu. Strana vraj podporí tých, čo sú v Haagu uväznení pri ich obhajobe.
Nikolič získal takmer 1,2 milióna hlasov, čo predstavuje zhruba 20 percent voličov. Podľa analytikov by mohla byť jeho strana po decembrových voľbách najsilnejšia. Politickí pozorovatelia v Belehrade hovoria o nebezpečenstve politickej krízy v Srbsku v situácii, keď krajina stále nemá prezidenta a parlament minulý týždeň rozpustili pre predčasné voľby.
Srbskí vládni predstavitelia ani netajili sklamanie a obavy. Srbský premiér Zoran Živkovič vysvetľoval zdrvujúce výsledky tým, že Mičunovič musel bojovať „sám proti všetkým“. Okrem nacionalistov ako „prirodzeného protivníka“ sa proti nemu postavila aj časť demokratických síl, ktoré v roku 2000 ešte spoločne a úspešne bojovali proti režimu bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča. Premiér zdôraznil, že predčasné parlamentné voľby vypísané na 28. decembra, budú pre demokratické sily novou príležitosťou na uskutočnenie reforiem.
Mičunovič vyhlásil, že je napriek svojmu neúspechu presvedčený, že väčšina Srbov je za demokraciu a že sa nevzdá úsilia o európsku integráciu.
