FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
h pravidiel s množstvom výnimiek, ako sú vybrané slová,“ myslí si Ernest Húska, otec dvoch dospievajúcich dcér.
Deti sa podľa neho od prvej triedy učia nelogické gramatické pravidlá, ktoré rozhodujú aj o ich ďalšom osude. „Veď o tom, či sa dostanú na slušnú strednú školu, sa nerozhoduje na základe posúdenia ich celkových schopností, ale podľa toho, ako napíšu diktát,“ kritizuje E. Húska.
V používaní tvrdého a mäkkého y/i nenájdete logiku, hoci kedysi tam bola. „V 14.–15. storočí malo písanie y a i oporu aj v odlišnej výslovnosti. Už dávno je to však skôr otázka dohody, prejavuje sa tu historický princíp,“ povedal SME riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV Slavomír Ondrejovič.
Tvrdé y v slovenčine používame asi 150 rokov. V období uzákoňovania slovenského jazyka, keď sa zvádzal boj o jeho podobu, totiž Anton Bernolák a Ľudovít Štúr vo svojich návrhoch používali len jedno i. Hugolín Gavlovič a Jozef Ignác Bajza však navrhli používať aj ypsilon. Odvolávali sa na to, že naši slovanskí bratia, najmä Česi, používajú obe. A tak sme napokon prijali za svoj aj ypsilon. Pravdou je však aj to, že južní Slovania – Chorváti, Slovinci – používajú aj dnes len jedno i.
Bolo by možné používanie tvrdého y zrušiť? „Teoreticky áno,“ hovorí S. Ondrejovič. Zatiaľ to však jazykovedci neplánujú. „Keby sme ho zrušili, malo by to aj veľké ekonomické dôsledky. Museli by sme zmeniť všetky dokumenty, nápisy na obchodoch, reklamné pútače, vydať nové občianske preukazy. A je to už aj otázka hlboko zakorenenej tradície. Slovenčinári si nevedia predstaviť, že by sa písalo napríklad ‘chitať ribi‘.“
V záujme objektivity spomína aj pozitíva ypsilonu: „Vďaka tomu, že písmeno presahuje pod čiaru, text sa ľahšie číta. A ypsilon má aj schopnosť diferencovať niektoré gramatické tvary.“
Podľa neho sú najvhodnejším časom na zmenu pravopisu veľké spoločenské zlomy, ako vojny či revolúcie. „Po II. svetovej vojne, keď sa pripravovali nové pravidlá slovenského pravopisu, sa o zrušení tvrdého y vážne uvažovalo. Proti boli najmä kultúrni pracovníci, učitelia a politici, a tak k tomu nedošlo,“ hovorí Ondrejovič.
Podľa neho ani dnes nie je isté, či by všetci zmenu privítali. Keby však vznikla veľká spoločenská objednávka a napríklad v referende by sa potvrdilo, že ľudia chcú ypsilon zrušiť, myslí si, že by sa dalo o takomto kroku uvažovať. (sr)
