Režisér Stephen Daldry a Nicol Kidman, jedna z jeho troch hviezd. FOTO – IMAGE.NET
v strednej škole. „Odkedy píšem romány, sprevádza ma Glassova hudba. Istým spôsobom je vlastne súčasťou všetkého, čo som kedy urobil,“ vyznáva sa Cunningham v booklete soundtracku. Neprekáža mu, že skladateľ dookola omieľa svoje postupy: „Philip dokáže vyjadriť troma opakujúcimi sa tónmi zvláštnu extázu jednotvárnosti. Ľudia sú bytosti, ktoré sa opakujú a ak odmietame opakovanie, ignorujeme samu podstatu života.“
Hudobník Philip Glass si z opakovania vytvoril vlastný nezameniteľný štýl, ktorý s neuveriteľnou výdržou používa už viac ako tri desaťročia. Meditatívne pasáže s cyklicky opakujúcimi sa motívmi sú v tomto zmysle nadčasové – je totiž problém rozoznať, či vznikli dnes, alebo dávno. Jeho minimalistické diela majú silný dramatický náboj, a preto sa Glass stal vyhľadávaným autorom opier a filmovej hudby. Práve on vytvoril soundtrack k výpravnej trilógii režiséra Godfreyho Reggia (Koyaanisqatsi, Powaqqatsi, Naqoyqatsi), snímke Martina Scorseseho Kundun či starým klasickým hororom Dracula a Frankenstein.
„Pre mňa bolo zaujímavé, ako sa tri príbehy zlučujú dohromady a špeciálne fakt, ako istá udalosť z minulosti môže ovplyvniť osudy nasledujúcich generácií,“ tvrdí Glass na internetovej stránke filmu. Po sérii diskusií s režisérom a producentom sa skladateľ rozhodol napísať hudbu pre komorný sláčikový orchester a klavír. Pridaním harfy a zvonkohry sa mu podarilo zvýrazniť poetický rozmer filmu. Štrnásť skladieb, ktoré sa nakoniec ocitli na soundtracku, skladá mozaiku ilustratívneho zvukového pozadia. „Použil som isté operné techniky ako napríklad leitmotív, ktorým sa hudobná melódia vždy spája s konkrétnou postavou.“
Rotujúce vírenie sláčikov, hypnoticky opakované akordy klavíra - to všetko je dôverne známy zvukový svet. Skladateľ dostal nezvyčajne veľký priestor najmä v scénach uvádzajúcich hlavné postavy. Niekoľko minút bez akéhokoľvek dialógu znie iba podmanivá hudba. Práve ona je dôležitou niťou spájajúcou tri príbehy.
