Basketbalistky Francúzska sa radujú z finálového víťazstva 73:68 nad Ruskami v Le Mans a zo zisku svojho premiérového európskeho titulu.

FOTO - TASR/AP

V kolektívnych športoch sa Slovensko pýšilo hokejom a ženským basketbalom. Pýšilo. Ôsme miesto na 28. majstrovstvách Európy, ktoré sa včera skončili vo francúzskych mestách Gravelines, Orléans a Le Mans, je po bronze 1993, štvrtom mieste 1995, striebre 1997 a štvrtej priečke 1999 nečakaným výbuchom a dôvodom na použitie minulého času v predošlej vete.

Basketbalistky nesplnili ani veľmi skromný cieľ trénera Mariána Matyáša - piate miesto, znamenajúce ešte postup na budúcoročné majstrovstvá sveta v Číne. Pritom viaceré z nich priznávali pred šampionátom medailové sny. Realita je tvrdá. Slovensko vyhralo len dva zápasy! V skupine nad omladeným Českom a nad nováčikom ME Gréckom. Nezdolali sme žiadneho súpera z elitnej osmičky.

Horší ako samotné umiestnenie bol herný prejav nášho tímu. Asi najviac bil do očí nedostatok sebadôvery spojený s alibizmom, podávaním si „horúcej“ lopty. Neschopnosť prevziať zodpovednosť do svojich rúk. Nedokázali to ani tie najskúsenejšie basketbalistky s niekoľkonásobnými štartmi na vrcholných podujatiach od OH cez MS po ME či Final four Euroligy. Pritom moderný basketbal sa bez sebavedomia nedá hrať, roztrasené ruky priam neznáša. Tréner Matyáš mal najväčšie výhrady k útoku, obrana ho vcelku uspokojila. Rozdiel oproti úspešnejším tímom vidí v dodržiavaní najmenších detailov v kombináciách, ktoré sú v konečnom dôsledku dôležité pre úspech akcie. Dôvody videl v hlavách hráčok. „Nezlyhali sme basketbalovo, nezvládli sme šampionát psychicky. Pritom som dúfal, že návratom Kameníkovej, Kuklovej a Hudecovej, ku ktorým sa skúsenosťami zaraďuje Hiráková, získa družstvo rutinu. Okrem rozohrávačky Hudecovej však nesplnili očakávanie. Na Kameníkovej a Kuklovej sa prejavila dlhšia prestávka, neboli piliermi a chýbala im stabilná výkonnosť. Najviac ma však sklamali pivotky.“

Tréner dokonca siahol aj po tvrdších slovách. „Splnili sa mi obavy, že niektoré budú brať sústredenia a štart v reprezentácii len ako kvalitnú prípravu na sezónu vo svojich kluboch. Profesionálkami sú len dovtedy, kým im ide o nové zmluvy.“

O nominácii tvrdí M. Matyáš, že v nej boli naše momentálne najlepšie basketbalistky. S dovetkom: „Z tých, čo chceli reprezentovať.“ Tréner pripustil, že keby nebol tlačený imperatívom úspechu - jeho zmluva znie na štyri roky, ale s podmienkou postupu na MS 2002 - zaradil by aj dve- -tri mladé perspektívne hráčky. Majstrovstvá Európy o dva roky v Grécku sú podľa neho dôležitejšie ako svetový šampionát, sú totiž zároveň kvalifikáciou na OH 2004. Pod tlakom tak neurobil. Hovoriť by sa malo aj o nezvyčajnej benevolencii k hviezdnym rozmarom 21-ročnej Žirkovej, ktorá sa zaradila do prípravy tímu len pár dní pred otvorením ME.

Ako to pred niekoľkými dňami pre SME povedal legendárny litovský tréner Vladas Garastas? Niekto radšej spraví dva kroky dozadu ako jeden vpred. Ale tých krokov vzad spravil náš basketbal v poslednom čase viac a správny smer nie a nie nájsť.