Keď som videl zábery z katastrofy v americkom Manhattane, hneď som si pomyslel na americké filmy. Veď teroristi dostali kompletné návody z akčných filmov. Do podrobností, aj s rôznymi námetmi. Ešte zostáva toľko možností. Snáď už prestanú dávať tieto primitívne „kultúrne“ výtvory a peniaze sa investujú do kvalitnejších filmov. A zároveň mi napadlo, kde je ten americký hrdina, stelesnený Bruceom Willisom, obyčajný človek, ktorý zlikviduje zločincov a odíde na víkend k deťom? Skutočnosť je, bohužiaľ, iná.
Taký je život. Zrazu sa teraz môže cítiť „ktosi“ dotknutý, keď sa vyslovia slová o americkej expanzii, sprostote, kultúrnom barbarstve. Ale je to tak. Často som sa bavil s mnohými ľuďmi o dopade na nás, na bežných konzumných divákov. Všetci jednoznačne tvrdili, aké sú tieto americké filmy nebezpečné a dokážu až príliš ovplyvniť myslenie ľudí, hlavne tých neveľmi normálnych.
Pritom USA sa samy chránia pred týmito filmami. Sú verzie pre Európu, ktoré sú viac násilné, sexuálne zamerané, skrátka: viac devastujúce. Nedávno som o tom počul debatu. Ide o vývoz brakov, kde jediným cieľom je zarobiť čo najviac peňazí. Bez ohľadu na následky. Veď je to pre tých druhých, doma si predsa také niečo púšťať nebudú.
Napadne mi tu už len jedna myšlienka, nad ktorou by mali predovšetkým Američania rozmýšľať. Kto druhému jamu kope, sám do nej padá?
PETER KINDER, Bratislava
