. Ekonomika postihnutá dvoma desaťročiami vojen a domácich konfliktov v súčasnosti nemá skoro žiadne iné príjmy ako z vývozu poľnohospodárskych produktov a pašovaného tovaru. Keďže ekonomika skoro vôbec nefunguje, Afganci sa musia starať sami o seba, a preto obchodujú.
Skoro celá krajina leží podľa BBC v troskách a nemá skoro žiadny priemysel. V hlavnom meste Kábul je len málo neporušených budov, v prípade náletov v Afganistane nie je nič, čo by sa dalo bombardovať, tvrdí Aqib Elah Mehboob z pakistanskej brookerskej firmy Khadim Ali Shah Bukhari & Co. Krajina totiž nemala na obnovu dostatok času ani peňazí. Podľa niektorých ekonómov je zbytočné sledovať makroekonomické ukazovatele Afganistanu. „Je to prežívajúca ekonomika a nedá sa merať trhovými ukazovateľmi,“ povedal Ajit Renade, hlavný ekonóm ABN Amro India. Podľa Organizácie Spojených národov mala afganská ekonomika v rokoch 1991 a 1992 hodnotu 1,7 miliardy dolárov. To znamená, že od ruskej invázie v roku 1979 skoro vôbec nevzrástla.
Afganistan obchoduje hlavne so susedným Pakistanom, pričom hlavnými exportovanými tovarmi sú perzské koberce, ovčia koža, vlna a sušené ovocie. Okrem toho cez Afganistan prejde aj veľké množstvo pašovaného tovaru, ako sú videá alebo chladničky, zbrane a ópium. Poľnohospodárstvo krajiny má tiež problémy, keďže krajina bola postihnutá suchom a Talibam obmedzil pestovanie maku. Aby mohli splatiť svoje dlhy, niektorí farmári museli predať svoju pôdu, zvieratá, poniektorí aj dcéry.
„Taliban sa nezaujíma o riadenie ekonomiky,“ hovorí Gareth Price z Economic Intelligence Unit. Rozpočet krajiny je 82 miliónov dolárov, z čoho polovica je určená pre Mullaha Omara, lídra Talibanu a bude pravdepodobne použitá na financovanie vojny. Z rozpočtu bolo určených na rozvoj len 343-tisíc dolárov, čo je suma prinízka na to, aby mala nejaký vplyv na zničenú infraštruktúru.
V dôsledku útoku na Ameriku susedia zatvorili svoje hranice s Afganistanom, čo sa odrazilo v poklese zahraničného obchodu. Okrem toho z krajiny odišli aj humanitárne organizácie. Preto sa mnohí pozorovatelia obávajú, že väčšie obete na životoch ako vojenská akcia, si vyžiadajú hlad a nedostatok liekov.
GABRIEL KÁDASI
