Betónové bloky, z ktorých bude pamätník postavený, sú už pripravené.
FOTO – REUTERS
Na stavbe pamätníka holokaustu v Berlíne sa bude podieľať aj chemická firma, ktorá počas druhej svetovej vojny dodávala do nacistických vyhladzovacích táborov cyklón B na splynovanie Židov. O účasti koncernu Degussa rozhodlo kuratórium nadácie Pamätník zavraždeným Židom Európy. A to aj napriek odporu niektorých lídrov židovskej obce.
„Pamätník stavia celá nemecká spoločnosť,“ povedal predseda Bundestagu Wolfgang Thierse, ktorý je zároveň predsedom kuratória. „Preto nie je možné, aby sa určité firmy vylúčili, aj keď sa ich predchodkyne hrozným spôsobom podieľali na nacistických zločinoch.“
Degussa pre pamätník, ktorý sa má dokončiť do mája 2005, dodáva ochranné prostriedky proti prípadnému vandalizmu. Má zabrániť tomu, aby sa na betónové kvádre, ktoré pamätník tvoria, dostali maľby sprejerov.
Kuratórium sa pre jej účasť na stavbe rozhodlo s podmienkou, že v areáli pamätníka neďaleko Brandenburskej brány bude upozornenie, akú úlohu zohrala dcérska spoločnosť koncernu Degussa počas druhej svetovej vojny.
Proti účasti koncernu sa vyslovila najmä iniciátorka pamätníka - novinárka Lea Roshová. Na jej podnet stavbu pred tromi týždňami prerušili. Za to ju v nemeckých médiách kritizovali ako „rigoróznu moralistku“.
Noviny Süddeutsche Zeitung v tejto súvislosti upozornili, že „potom by sa vlastne na stavbe nesmela podieľať ani jedna nemecká firma. Do genocídy na Židoch bol predsa zapojený nielen celý chemický priemysel, ale aj ďalšie priemyselné odvetvia vrátane nemeckých železníc.“
Jednoznačný postoj nezaujali ani lídri židovskej obce. Šéf berlínskej obce Alexander Brenner povedal, že účasť Degussy na stavbe je, akoby „hádzali soľ do rán“ ľudí, ktorí prežili holokaust. Podpredseda nemeckej židovskej obce Salomon Korn však denníku Berliner Zeitung povedal, že s Degussou nemá nijaký problém.
Dôležitý argument za zotrvanie chemického koncernu bolo, že sa už roky príkladne usiluje vyrovnať so svojou minulosťou a sprístupnil svoje archívy pre historikov. Okrem toho sa medzi prvými zapojil do iniciatívy na odškodnenie obetí nútených prác v čase druhej svetovej vojny.
Vylúčenie koncernu by spôsobilo neúnosné zvýšenie nákladov, ktoré už teraz predstavujú 27 miliónov eur.
Pamätník, ktorý navrhol americký architekt Peter Eisenman, bude tvoriť 2700 betónových kvádrov na ploche 19-tisíc štvorcových metrov.
