Podľa obyčajov pochovajú neznámych ľudí v obci, v ktorej katastri boli nájdení. Mnohé obete Dunaja preto našli miesto posledného odpočinku na cintoríne v obci Gabčíkovo. FOTO - ČTK
Obyvatelia okolitých dedín však vedia, že rieka so sebou prináša aj desiatky obetí. „Tento rok sme len v okrese Dunajská Streda našli v rieke päť ľudí,“ povedal kriminalista, ktorý už 12 rokov skúma osudy obetí Dunaja. Išlo väčšinou o samovraždy alebo nešťastné náhody.
Najsmutnejší bol rok 1994, keď vo vodách Dunaja polícia len z jeho okresu našla 15 ľudí. Niektorí sa utopia pri kúpaní, iní pri pokuse odísť za lepším životom na Západe. Napríklad minulý rok kriminalisti skúmali totožnosť muža, ktorého našli obviazého igelitom, aby si nenamočil šaty. „Išlo určite o utečenca,“ hovorí policajt. „Mali sme tu aj utopeného Inda, ktorý bol bratom pracovníka indického veľvyslanectva vo Viedni,“ uviedol policajt. „Telá utečencov často prináša prúd z rieky Moravy,“ hovorí vyšetrovateľ.
Obete Dunaja väčšinou dokážu ich príbuzní identifikovať. Stalo sa už, že rodina zistila osud príbuzného až po troch rokoch. Cesta utopených ku gabčíkovskej priehrade trvá veľakrát aj niekoľko mesiacov. Dve obete tragédie slovenského remorkéra Ďumbier, ktorý stroskotal pred niekoľkými rokmi pri viedenskom vodnom diele Freudenau, voda vyplavila pri Gabčíkove až po ôsmich mesiacoch.
Podľa slovenských zvyklostí končia telá neznámych ľudí v obci, v ktorej katastri bola objavená. Mnohí našli miesto posledného odpočinku na cintoríne v obci Gabčíkovo, ktorá je od vodného diela vzdialená len niekoľko stoviek metrov.
„Tento rok tu pochovali jednu neznámu obeť,“ hovorí Zoltán Darnay, ktorý sa o hroby na gabčíkovskom cintoríne stará už viac ako desať rokov. „Sú tu kresťania aj mohamedáni - ich hroby smerujú podľa tradície na východ,“ ukazuje Darnay na niekoľko hrobov pri plote. Na gabčíkovskom cintoríne je neobyčajne veľa hrobov s polmesiacom namiesto krížov: „Sú to väčšinou ľudia z miestneho utečeneckého tábora alebo utečenci, ktorí sa utopili, keď chceli prekročiť hraničnú rieku.“
Najsmutnejším prípadom, ktorého obeť leží na gabčíkovskom cintoríne, je tragédia afganskej rodiny, ktorá sa pokúšala prebrodiť Dunaj. Aj napriek nízkemu stavu vody v rieke prúd so sebou vzal ženu a dve deti - 12-ročného chlapca a sotva polročné dievčatko. „Išlo o skupinu asi 50 ľudí. Voda bola asi do pol pása - musel ich strhnúť prúd,“ vysvetlil vyšetrovateľ smutný osud troch členov rodiny Sadequi z Kábulu.
O smutnom primáte Gabčíkova a okolia, kde končia mnohé z obetí Dunaja zo Slovenska aj Rakúska, hovoria miestni obyvatelia len neradi. Obec si občas spomenie aj na „cudzích“ a neznámych ľudí, ktorí ležia na cintoríne, a z obecného rozpočtu im kupuje vence a sviečky. Zoltán Darnay na ich hroby dáva vence a kytice, „ktoré už nikto nechce“. „Niekedy na nich myslím,“ hovorí.
Autor: ČTK - MIROSLAV KERN
