FOTO - ARCHÍV
BRATISLAVA - Peniaze, ktoré človek dlhuje štátu, sa mu nemusia strhávať len z platu. Dlh môže nechcene splácať aj z iných príjmov, trebárs aj z dôchodku, nemocenskej či z podpory v nezamestnanosti. Minimum, ktoré štát dlžníkovi nechá, je 1600 korún. Suma sa nezmenila od roku 1997.
„Zákon nerozlišuje, či je dlžník dôchodca, alebo na materskej. Zohľadňuje iba minimum, z ktorého by mal prežiť,“ hovorí exekútor Pavol Štukovský.
Len Sociálna poisťovňa zráža asi 10-tisíc dôchodcom z penzií dlhy. „Ide o neplatenie výživného, daní a poplatkov, poistného na nemocenskom a zdravotnom poistení, poistného na dôchodkovom zabezpečení, neuhrádzanie pôžičiek, neuhrádzanie pohľadávok fondov za požičanie peňazí na kúpu kupónovej knižky,“ vymenúva Mária Žemličková z poisťovne.
Invalidnému dôchodcovi Petrovi Haulíkovi strhávajú z invalidného dôchodku na základe rozhodnutia súdu dlžoby na poistnom z čias, keď podnikal. Zo 4562 korún mu zostane 2361. „Nezostáva mi ani životné minimum,“ hovorí Haulík. Dožaduje sa zvýšenia minimálnej „nestrhávateľnej“ sumy. Obrátil sa na vládu, parlament, prezidenta aj ombudsmana. Z jeho kancelárie mu oznámili, že tento prípad nepatrí do ombudsmanovej právomoci.
Minimum 1600 korún určuje nariadenie vlády. Ak je od dlžníka závislá iná osoba, navyšuje sa o 600 korún. O valorizácii sumy sa zatiaľ neuvažuje.
Nie všetci dôchodcovia, ktorých exekvujú, žijú z 1600 korún. Ak po odpočítaní minima zostanú dôchodcovi viac ako 3-tisícky, všetko nad túto sumu sa mu strhne na splátky a zvyšok sa rozdelí na tretiny. Jedna tretina sa ďalej exekvuje, ak sa spláca jednoduchá pohľadávka, a dve tretiny, ak sa spláca prednostná pohľadávka.
Ak je dôchodca v domove, dlžná suma sa mu z dôchodku zráža až po odpočítaní poplatkov za pobyt v domove a vreckového. Veritelia potom často od vymáhania upustia. „Ak má dôchodok päťtisíc a náklady na pobyt v domove sú štyri tisícky, z čoho to budete zrážať?“ hovorí Štukovský.
Občiansky súdny poriadok povoľuje exekúcie aj z materskej, štipendií či z dávok sociálnej pomoci. Ak je dlžník v hmotnej núdzi, môže požiadať súd o odklad. V prípade materskej sa s exekúciou často čaká, kým rodič opäť začne pracovať.
Je úplne bežné, že sa z dôchodku strháva aj výživné. Pri exekúcii má prioritu. (haj, mar)
Ako získať dlžnú sumu:
Treba sa obrátiť na súd, ktorý vydá exekučný titul. Exekúciu možno vykonať dvoma spôsobmi - ako výkon rozhodnutia súdu, vtedy ju vykoná súdny zamestnanec - alebo keď veriteľ príde priamo za exekútorom, čo môže byť rýchlejšie.
AKO A ČO SA DÁ EXEKVOVAŤ
Dlžoby z obchodných vzťahov
Tie sa exekvujú najčastejšie - najmä nezaplatené faktúry. Môže však ísť aj o nejakú povinnosť, ktorú mal dlžník vykonať a ku ktorej ho zaviazal súd (napríklad aby odstránil čiernu stavbu alebo plot, ktorý postavil na susedovom pozemku).
Prioritné a obyčajné pohľadávky
Pohľadávky sa delia na prioritné a obyčajné pohľadávky. Prioritné sa splácajú v poradí: 1. na výživné, 2. na náhradu škody spôsobenej ublížením na zdraví, 3. na náhradu škody spôsobenej trestným činom. Ďalej majú prednosť súdne pohľadávky, pohľadávky v prípade neplatenia daní či poistného - dôchodkového, nemocenského, zdravotného a na nezamestnanosť, cla, ak občan nevrátil preplatky na poistnom, či nezaplatil za sociálne služby. Ak sa dlžníkovi strháva časť príjmu na zaplatenie niekoľkých dlžôb, prioritu má vždy dlh na výživnom. „Zatiaľ to využíva málo žien,“ hovorí exekútor Pavol Štukovský. Sám rieši dva takéto prípady, v jednom súd už deväť mesiacov rozhoduje o námietkach otca.
Exekúciu možno vykonať
Zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, z účtu, predajom hnuteľných vecí, nehnuteľností, cenných papierov, podniku, obchodných podielov, vyprataním, odobratím alebo zničením veci na náklady dlžníka a podobne.
Exekúcia nehnuteľnosti
Ak nemá dlžník žiadne príjmy, ani hnuteľné veci, ale má nehnuteľnosť a veriteľ súhlasí, aby sa predala, exekútor dá návrh na predaj. Ak sa dlžník neozve a nepredloží námietky, nesnaží sa dohodnúť na splácaní, jeho nehnuteľnosť môže byť predaná na dražbe. Dlžník sa môže snažiť vyhnúť splateniu tým, že prevedie nehnuteľnosť na inú osobu. Vtedy môže veriteľ podať žalobu pre poškodzovanie veriteľa a žiadať neplatnosť prevodu nehnuteľnosti.
Práca, ktorá nebola vykonaná
Ak sa výkon rozhodnutia súdu týka nejakej práce, ktorá nebola vykonaná, napríklad zbúranie čiernej stavby na pozemku, čo jej majiteľ odmieta napriek rozhodnutiu súdu, môže exekúcia prebehnúť tak, že exekútor najme firmu, ktorá stavbu zbúra a z príjmov majiteľa sa zrazia náklady na zbúranie a na prácu exekútora. Rovnako možno postupovať aj pri stavbe plota na majetku suseda - exekútor ho môže dať zbúrať, prípadne postaviť nový a vymáhať náklady.
Exekúcia dieťaťa
Exekúciu možno využiť aj keď rodič, ktorému súd po rozvode pridelil súd dieťa, potomka odmieta pustiť v určených termínoch k druhému rodičovi. U nás sa to zatiaľ nestalo. Naše súdy uprednostňujú variant, keď odmietajúcemu rodičovi dajú pokutu dvetisíc korún.
Čo potrebuje veriteľ
Právoplatné vykonateľné rozhodnutie súdu. S ním môže žiadať o výkon rozhodnutia buď súd, alebo exekútorov. Tí zistia, či má dlžník nejaký účet, alebo príjem, alebo nejaký majetok, ktorý by sa dal predať.
Čo môže robiť dlžník
Môže sa dohodnúť s veriteľom na splátkovom kalendári, alebo požiadať súd o odklad splácania. Ani situácia, že mu zostane na prežitie menej ako životné minimum nič nemení - najnižšia suma, ktorá mu musí zostať, je 1600 korún a 600 korún na ďalšiu osobu (manžeka či dieťa). Pohľadávky sú vymáhateľné 10 rokov, to však neznamená, že potom všetky zanikajú. Len čo padne rozhodnutie súdu o výkone exekúcie, tzv. exekučný titul, no nie je ho možné vykonať, 10-ročná lehota neplynie.
Upozorňovanie dlžníka
Dlžník je stále upozorňovaný na to, čo mu hrozí, dostáva informácie o podniknutých krokoch a upomienky do vlastných rúk.
Úroky
„Úroky sú sekera, ktorá má naháňať dlžníka,“ hovorí exekútor Štukovský. O výške úrokov rozhoduje súd. Ak zamestnávateľ nezráža určenú sumu zamestnancovi, celú dlžnú sumu možno súdne vymáhať od neho.
Na čo nemožno siahnuť
Dlžníkovi nemožno siahnuť na: zdravotné pomôcky (napríklad invalidný vozík), obrúčky, odevy, obuv, nevyhnutné vybavenie domácnosti (posteľ, stôl, stoličky, chladnička, sporák, práčka, periny, riad, rádio), študijnú literatúru, hračky, domáce zvieratá, ak sa nevyužívajú na podnikanie, na veci do 10-tisíc, ktoré potrebuje na prácu, na peniaze na jednom účte do 3000 korún, a peniaze určené na mzdy v nasledujúcom mesiaci. Nemožno mu siahnuť ani na rodičovský príspevok, prídavky na deti a niektoré sociálne dávky. Tomu, kto hospodári na pôde, alebo s dobytkom, nemožno exekvovať dobytok, alebo veci potrebné na obhospodarovanie pôdy, ak by sa tým ohrozilo jej obhospodarovanie alebo chov. (haj)
Okresné úrady sú neraz tiež vymáhačmi – výživného
BRATISLAVA - Do úlohy vymáhačov sa neraz dostávajú aj okresné úrady. Najmä kvôli tým, čo neplatia výživné. Okresný úrad platí rodičom, ktorým partneri neplatia výživné na deti a dostali sa preto do hmotnej núdze, časť z výživného ako dávku sociálnej pomoci. To potom vymáha od neplatičov. „Vymožiteľnosť pohľadávok je veľmi malá. Ak rodič neplatí druhému rodičovi, neponáhľa sa platiť ani štátu,“ hovorí Viera Kašová z Okresného úradu Bratislava V. Minulý rok platil úrad náhrady za výživné pre 64 rodičov, vyšli ho na 620-tisíc korún. Tento polrok už vyplatil 407-tisíc.
Úrad Košice-okolie vypláca dávky namiesto výživného 297 rodičom. Vymôcť sa mu tento rok podarilo sedem pohľadávok. „Máme prípad, keď sme podali trestné oznámenie, muž je už vo väzbe a zráža sa mu z toho, čo zarobí,“ hovorí Zuzana Bajsová.
Okresné úrady mohli doteraz peniaze vymáhať s 10-percentným úrokom. Minulý rok posielali dávku namiesto výživného spolu 3158 rodičom, každému mesačne asi 800 až 1 000 korún. S akou úspešnosťou potom vymáhali pohľadávky od neplatičov výživného, ministerstvo práce nevie. Okresné úrady údaje nezverejňujú, priznávajú však, že úspešnosť je malá.
Najčastejší dôvod, pre ktorý nevedia úrady peniaze vymôcť, je, že neplatiči nebývajú v mieste trvalého bydliska, pracujú načierno v zahraničí a u nás berú len sociálne dávky. Z tých možno peniaze strhávať iba s ich súhlasom. „Máme prípady, keď sa podarilo dohodnúť,“ hovorí Bajsová. Ak človek výživné platil, mohol dostávať vyššie dávky - až 2900 korún, a preto sa s niektorými neplatičmi dalo dohodnúť. Ak neplatili, dostávali nižšie dávky - iba 1450 korún. Spomenutý spôsob „motivácie“ sa však na budúci rok skončí. Nový zákon o hmotnej núdzi, ktorý tento týždeň schválil parlament, priznáva všetkým ľuďom v hmotnej núdzi jednotnú dávku 1450 korún, ďalšie príspevky k nej budú závisieť iba od snahy vzdelávať sa či zamestnať sa, nie od platenia výživného. „Nevidíme v tom problém,“ hovorí však Peter Húska z ministerstva.
Úrady majú od budúceho roka výživné vymáhať od neplatičov s 25-percentnými úrokmi. Polovica z úroku zostane úradu a polovicu má dostať rodič, ktorý sa stará o dieťa. „Prinesie to nové značné nároky na administratívu,“ hovorí pracovníčka okresného úradu. O dva roky by však táto povinnosť mala prejsť na obce. (aha)
