Dcéry Berca Balogha s Csesynkou.
Sme rodina postihnutá psíkmi, pretože nás sprevádzajú celý život. Aj moja žena, aj ja sme mali ako deti pudlíka. Teraz máme yorkshirského teriéra, ktorý sa k nám dostal tajne ešte ako maličký. Deťom som psíka dlho sľuboval, na Vianoce ho však nedostali. Nakoniec ho manželka vytriasla z rukáva. Bál som sa, aby mu deti od lásky nechtiac neublížili, pretože havko bol veľmi malý. Nič sa však nestalo, dnes už s nami dokonca spinká v posteli. V čase jeho detstva s ním však bolo oveľa viac starostí ako s inými psami. Mláčky, samozrejme, súvisia s dospievaním, no jeho maličký žalúdok všeličo nezniesol, takže sme museli často utekať k veterinárovi. Napríklad, raz v nestráženej chvíľke vylízal plech z pečeného kurčaťa a dostal z toho mohutný žlčníkový záchvat. Lekár nám povedal, že je to tak, akoby dospelý človek vypil pol litra oleja na ex.
Naša Csesynka sa kamaráti s ďalším psíkom, ktorý žije v našej širšej rodine – mohutným dalmatíncom. Ani jednému z nich neprekáža váhový ani výškový rozdiel.
Som šťastný muž, pretože okrem svojich troch žien – manželky a dvoch dcér, patrí do našej rodiny ďalšia jemná dáma – Csesynka. Všetci psov milujeme. Naši dobrí priatelia Janekovci zo Šamorína vlastnia chovnú stanicu velšských špringeršpanielov. Ich odchovancov zvykne na súťažiach predvádzať práve naša dcéra Silvinka. Ďalší kamaráti Vojtekovci zas chovajú afganské chrty. Ak máme čas, okamžite sa schádzame a spolu s našimi psami krásne žúrujeme. A veríte, že naši štvornohí priatelia milujú dokonca džez?
FOTO – ARCHÍV BERCA BALOGHA
