Po troch básnických zbierkach a próze Parker (Ľúbostný román) vydáva Jana Beňová v týchto dňoch zbierku Dvanásť poviedok a Ján Med. V knihe je okrem dvanástich textov autorky zahrnutá aj báseň Ivana Štrpku Nemý pomaranč.
Čísla sú v tomto prípade trocha mätúce, čo je však v súlade s celkovým vyznením diela: isté rozpaky vzbudzuje aj grafická „pôsobivosť“ obálky, aj úplná absencia jazykovej redakcie. Posledný faktor je zdrojom viacerých humorných situácií (napríklad kryštálový luster), nedorozumení, ale často čitateľa priamo roztrpčí, pretože gramatické, syntaktické a logické chyby narušia aj ten najpresnejší a najkrajší obraz. Prísľub „suverénneho a ľahkého ovládnutia slova, presného a živého jazyka“ z obálky potom zostáva iba prísľubom.
Texty aj napriek tomuto vážnemu nedostatku (autorky? redaktora? vydavateľa?) zaujmú „vrúcnosťou“ a „harmóniou“, ku ktorým sa autorka alebo aspoň rozprávač poviedky hlásia. Je zjavné, že sú výsledkom sústredeného pozorovania a vnímania „vecí a vecičiek sveta“, ale aj predstáv, domýšľania a kombinovania (o čom svedčia aj mottá na začiatku väčšiny poviedok). Svet Jany Beňovej je svetom lásky v mnohých podobách, skrytej aj odhalenej poézie, hry, humoru a irónie.
Pričlenenie Štrpkovej básne hádam pre nezainteresovaných zostane otáznym, napokon ju však možno vnímať aj ako ďalšie motto k textu. Alebo si meno básnika možno jednoducho odmyslieť, pretože báseň so zvyškom knihy splýva v„harmónii a súlade“.
Autor: Gabriela Magová