FOTO SME
– MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Preto sa oplatí sa o zuby starať a rozumne kupovať kvalitné zubné kefky a všetko, čo so zubnou hygienou súvisí. V tomto prípade je to presne ako v známom slogane: Nie sme takí bohatí, aby sme si mohli dovoliť kupovať lacné veci. Peniaze, ktoré investujete do kvalitnej kefky a ďalších pomôcok na čistenie zubov, sa vám zaručene vrátia, lebo nebudete musieť platiť u zubára za liečenie zubných kazov, o zubných protézach ani nehovoriac.
Vieme však výrobky zubnej hygieny správne nakupovať? Poznáme základné kritériá, ktoré by sme pri ich výbere mali brať do úvahy?
Klasická zubná kefka
Na čo sa zamerať pri kúpe tohto základného nástroja ústnej hygieny?
* Na druh vlákien, z ktorého je zhotovená jej hlavička a spôsob ich osadenia.
* Vhodná je zubná kefka s umelými vláknami – mäkkými až stredne tvrdými. Ideálne je, ak sú rovno zastrihnuté a husto osadené na malej hlavičke.
* Odporúčaná dĺžka hlavičky pre dospelých je 2,5 cm a pre deti 2 cm.
* Čím je hlavička kefky väčšia, čím sú vlákna tvrdšie a redšie, tým menej stiera – čistí zubné povlaky a tým viac poškodzuje povrch zuba a ďasno.
* Na tvare rúčky nezáleží. Výhodnejšia je ale rúčka hrubšia, pretože pevne sedí v ruke.
* Dôležitá je dĺžka rúčky. Deťom do šesť rokov kúpme zubnú kefku s krátkou rúčkou. Po prerezaní prvej stoličky, približne v šiestom roku, môžu začať používať kefku s dlhou rúčkou.
Zubnú kefku nepoužívajme nikdy viac ako tri mesiace!
Špirálová zubná kefka a zubná niť
Vlastníte len bežnú zubnú kefku? Chyba. Dnes už neplatí, že len klasická zubná kefka je základnou pomôckou na čistenie zubov. Bočné plochy zuba a priestory medzi zubami sa ňou nedajú totiž dokonale vyčistiť. Špáradlo, ktoré mnohí radi používame, je iba akýmsi východiskom z núdze – pomáha len odstraňovať zvyšky jedla. V našej hygienickej výbave by preto nemala chýbať medzizubná špirálová kefka a zubná niť. Čo zohľadniť pri ich kúpe?
Špirálová kefka
Má jemné štetinky okolo tenkého drôtu – ukončená je vhodným držiakom. V súčasnosti je najideálnejším prostriedkom na dôkladné čistenie medzizubných priestorov. Zasúvame ju na dne trojuholníkovitého priestoru medzi zubami, tam je priestor najširší. Posúvame ju dnu a von. Pritom mierne tlačíme raz k stene jedného zuba, potom k stene druhého. Dôležité je vybrať si jej správnu hrúbku (podľa veľkosti priestoru medzi zubami). Príliš hrubá spôsobuje silnejší tlak na ďasná, príliš tenká nestiera až tak dôkladne povlaky. Najlepšie je poradiť sa so zubným lekárom alebo dentálnou hygieničkou. Špirálové kefky sú nenahraditeľnými pomôckami aj na čistenie mostíkov, implantátov či fixných ortodontických aparátov.
Zubná niť
Skladá sa z množstva tenkých elastických vlákien, ktoré ak pritlačíme k povrchu zuba, vytvoria veľkú stieraciu plochu. Povrch vlákien môže byť voskovaný, čím sa ľahšie kĺza medzi zubami, môže byť ochutený mentolom alebo obsahuje fluorid. Zubná niť je priam nevyhnutnou súčasťou „výbavy“ majiteľov hustého zuboradia. Dôležité je jej správne používanie, aby sme si neporanili ďasná. Zubnú niť zasúvame pod okraj ďasna, napneme okolo zuba v tvare písmena „U“ a stierame povlak spod ďasna a z bočnej steny zuba smerom nahor u dolných zubov.
Obe pomôcky používame raz denne, najlepšie pred večerným čistením zubov klasickou zubnou kefkou. Odstraňujú povlaky medzi zubami i spod ďasna a pomáhajú tak zabraňovať vzniku zubného kazu i zápalu, parodontitíde.
Zubná pasta
Proti zubnému kazu
Najdôležitejšou súčasťou zubnej pasty i dôvod, prečo ju vlastne používame, je obsah fluoridov (v anorganickej forme – fluorid sodný, fluorid cínatý či v organickej forme – aminofluorid). Fluoridy majú zásadný význam v prevencii zubného kazu. Pôsobia na odvápnenú a zmäknutú sklovinu ako ochranný vytvrdzujúci obväz. Posilňujú ju, chránia chrup pred účinkami baktérií a zvyšujú jeho odolnosť proti zápalom ďasien.
Zubné pasty s fluoridmi znižujú pri pravidelnom používaní kazivosť chrupu o 20 až 30 %.
Podľa obsahu fluoridov si môžeme vybrať pasty vhodné pre deti (0,025 až 0,05 % F/g pasty), bežné pasty pre dospelých (0,1 až 0,15 % F/g pasty) a terapeutické pasty (0,18 až 0,25 F/g pasty).
Významný pokles kazivosti vo vyspelých krajinách sa v posledných rokoch pripisuje predovšetkým všeobecnému používaniu zubných pást s aminofluoridom. V porovnaní s anorganickými fluoridmi má zároveň deštruktívny účinok na baktérie zubného povlaku, sprevádzaný takmer úplným zastavením vzniku agresívnych bakteriálnych kyselín. Vytvára rovnomerný film na všetkých povrchoch v ústnej dutine. Znižuje tak demineralizáciu skloviny a stimuluje jej obnovu.
Na citlivé zubné krčky
Odhalené krčky sú zvlášť náchylné na kaz a znásobuje sa riziko ich precitlivenosti. Existujú produkty, ktoré boli vyvinuté zvlášť na vyriešenie týchto problémov. Ide o málo abrazívne citlivé zubné pasty zabraňujúce nadmernému oderu zubnej hmoty s obsahom aminofluoridu. Tie zabezpečujú nielen dlhodobú ochranu odhalených zubných krčkov pred vonkajšími vplyvmi a zníženie citlivosti zubov, ale zároveň zuby chránia pred vznikom zubného kazu.
Proti paradentóze
Ide o špeciálne zubné pasty s mierne dezinfekčným alebo protikrvácavým zložením. Predstavujú vysoko účinnú kombináciu aminofluoridu a fluoridu cínatého, ktorá trvalo potláča tvorbu zubného povlaku a má protizápalové účinky na ďasná. Súčasne podporujú pravidelnú regeneráciu ďasien.
Ústna voda
Je doplnkom ústnej hygieny. Na posilnenie skloviny zubov sú vhodné vody s obsahom fluóru. Odporúčajú sa predovšetkým pri častom konzumovaní kyslých jedál a nápojov a u pacientov so zníženou tvorbou slín a so zvýšenou kazivosťou chrupu. Efektívne sú výplachy po večernom vyčistení zubov.
K dispozícii sú i špeciálne ústne vody s protizápalovým účinkom, ktoré sa používajú pri zápaloch v ústnej dutine a pri paradentóze. Pôsobia priaznivo pri hojení ďasien .
Fluoridový gél – tzv. nedeľné menu
Aby sme mali zásoby fluoridu v ústach celý deň, čistime si zuby aspoň ráno a večer (minimálne tri minúty) a raz týždenne ich potrime fluoridovým gélom. Kúpime ho výhradne v lekárni. Obsahuje vyššiu koncentráciu fluoridu, čím pomáha liečiť začínajúce kazy a vytvrdzuje zmäknutú sklovinu.
Zaujímavosti o zubnej hygiene
Časté čistenie je vraj nebezpečné
Časté čistenie zubov môže byť nebezpečné. Tvrdia to vedci z univerzity v britskom Newcastli, podľa ktorých dochádza pri náruživom čistení k poškodeniu skloviny a ďasien. „Ľudia sa mylne domnievajú, že intenzívna starostlivosť o chrup oddiali návštevu ich zubného lekára. Opak je však pravda,“ vysvetľuje autor výskumu Peter Hasman a dodáva, že dôležitejší než čas je spôsob čistenia. Štúdia zverejnená v denníku The Daily Telegraph uvádza, že ideálne je čistiť si zuby dve minúty a vyvinúť pri tom tlak rovnajúci sa 150 gramom na plochu zubnej skloviny.
O chrup sa starali už predchodcovia Homo sapiens
Predchodcovia človeka sa o svoj chrup starali – čistili si ho steblami trávy. Na základe analýzy deformácií na zuboch spred 1,8 milióna rokov to tvrdí paleontologička Leslea Hlusková z univerzity v Illinois.
Zakrivené ryhy na zuboch vznikli podľa jej názoru častým používaním trávových stebiel ako primitívnych špáradiel. Tráva mala jednu výhodu – bola všade a nemusela sa už ďalej upravovať. Steblá s priemerom 1,5 až 2,6 milimetra mohli byť nástrojom, ktorý zanechal na zuboch nepravidelné ryhy.
„Vŕtať sa v zuboch steblom z trávy je podľa všetkého vôbec najstarším zvykom, ktorý sme si zachovali po celý čas nášho vývoja,“ napísala Hlusková v časopise Current Antropology.
Na argument odporcov, poukazujúcich na to, že špáradlá nezanechávajú na zuboch trvalé stopy, Hlusková upozorňuje na dobré brusné charakteristiky trávových stebiel, vyvolané vysokým obsahom kremenných častíc.
Drevené, zlaté a bronzové špáradlá objavili archeológovia na miestach, kde v dávnej minulosti sídlili najstaršie civilizácie: v Egypte, v Číne a v Indii.
Čo potrebujú najviac? Zubnú kefku
Bez ktorého vynálezu si Američania nevedia predstaviť svoj život? Podľa prieskumu Lemelson-MIT Invention Index sa 42 percent dospelých a 34 percent tínedžerov zhoduje, že je to zubná kefka. Až za ňou nasleduje automobil (37 percent dospelých a 31 percent tínedžerov), počítač (16 percent tínedžerov a 6 percent dospelých), mobilný telefón a prvú päťku uzatvára mikrovlnná rúra.
Vášnivý zberateľ zubných pást
Pred desiatimi mesiacmi sa 37-ročný americký dentista Val Kolpakov zo štátu Michigan stal vášnivým zberateľom zubných pást. Za ich nákup utratil už asi 3000 dolárov a má ich už vyše 800. Pasty v jeho zbierke pochádzajú z Japonska, Číny, Indie, Ukrajiny i z jeho rodného Ruska. Kolekcia, v ktorej sú aj načaté pasty, zaberá už polovicu jednej z Kolpakových spální.
Zubár sníva o tom, že sa so svojou zbierkou dostane do Guinnessovej knihy rekordov a predstihne Nemca Gutzeita, ktorý na svojej internetovej stránke tvrdí, že má 898 túb. Najstarším kúskom a Kolpakovou pýchou je zubná pasta Colgate z roku 1908. Má tiež načatú tubu objavenú v Nemecku za druhej svetovej vojny a zubnú pastu s príchuťou škótskej whisky zo 60. rokov, v ktorej „nie je viac než tri percentá alkoholu“.
Račie a krabie ulity na zuby
Na prvý pohľad bezcenné račie a krabie ulity môžu byť surovinou na výrobu zubnej pasty. V chitínových pancieroch týchto živočíchov našli látky, ktoré môžu zabrániť tvorbe zubného povlaku a vzniku infekcií v ústach. Experimentálna zubná pasta obsahuje lepkavú chemickú látku chitszan, ktorá likviduje baktérie. Výhodou nearomatizovanej pasty je skutočnosť, že aktívne častice zostávajú v ústach až štyri hodiny.
Predstavitelia Asociácie britských zubárov sú však proti paste skeptickí. „Jediné, čo môžeme ľuďom poradiť, aby si čistili zuby dvakrát denne pastou s obsahom fluóru,“ reagoval hovorca asociácie.
(čtk, tasr, sita)
Autor: Miroslava Ungerová
