V krajinách Európskej únie bolo v roku 2000 159 miliónov ľudí zamestnaných – 83 % ako zamestnanci a 17 % ako samostatne zárobkovo činné osoby. V minulom roku Európska spoločnosť pre rozvoj životných a pracovných podmienok uskutočnila prieskum, v rámci ktorého zisťovala na vzorke 21 500 pracujúcich ich pracovné podmienky.

Prieskum okrem iného zistil, že:

Najčastejšími zdravotnými problémami spojenými s prácou sú:
- bolesti chrbta (33 % ľudí)
- stres (28 %)
- svalové bolesti (krk, ramená – 23 %)
- syndróm vyhorenia (burn-out – 23 %)

Ukázalo sa, že tieto zdravotné problémy, ktoré sa neustále zvýrazňujú, sú spojené so zlými pracovnými podmienkami.
Vystavenie sa stresujúcemu prostrediu (hluk, chvenie, nebezpečné prostriedky, teplo, chlad a pod.) a fyzicky náročná práca na organizmus (nosenie ťažkých nákladov a namáhavé práce) zostávajú prevládajúcimi faktormi.
Aj naďalej pokračuje intenzifikácia, zvyšovanie práce – to bol vždy jeden z hlavných faktorov aj v minulých prieskumoch.
Podstata práce sa mení: zvyšuje sa orientácia na klienta a smerom k informačným technológiám.

Flexibilita je rozšírená vo všetkých oblastiach:
- pracovný čas: - práca podľa meniaceho sa pracovného rozvrhu,
značné využívanie práce na čiastočný úväzok (17 % ľudí)
- organizácia práce: tímová práca a schopnosť pracovať vo viacerých oblastiach (multi-skilling)
- empowerment
- trh práce: zvýšené využívanie pracovníkov na dobu určitú
Napriek tomu tradičná organizácia práce zostáva aj naďalej (opakujúca sa práca a monotónna práca je stále prevládajúca).
Flexibilita nie vždy prispieva k dobrých pracovným podmienkam.
Rozlišovanie práce mužov a žien zostáva aj naďalej silné a škodlivé pre ženy.
Ľudia pracujúci na dobu určitú (pracujúci s fixne termínovanými zmluvami a ľudia na personálny lízing) hovoria o zložitejšej pracovnej situácii než permanentne zamestnaní ľudia.

Prieskum sa dotkol aj oblasti tempa práce. Medzi rokmi 1995 a 2000 sa stalo výraznejším a jeho zvýšenie bolo vyvolané vplyvmi trhu (externé požiadavky od klientov, pasažierov, užívateľov, pacientov a podobne) a tiež prácou zo strany kolegov. Naopak, vplyvy odvetvia (tak ako výkonové normy a rýchlosť strojov a pohyb výrobkov) alebo administratívne vplyvy (ako priama kontrola šéfa) sa stali menej prevládajúcimi.

Autonómia – riadenie práce. Hoci sa medzi rokmi 1990 a 1995 časť pracujúcich majúcich kontrolu na svojim tempom práce zvýšilo (zo 64 % na 72 % zo všetkých pracujúcich), znížilo sa to len veľmi mierne medzi rokmi 1995 a 2000 na 71 %.
Množstvo pracujúcich, ktorí majú osobnú kontrolu nad svojimi metódami práce, sa tiež zvýšilo zo 60 % v roku 1990 na 70 % v roku 1995 a podobne to zostalo aj v roku 2000.
Podiel ľudí schopných vybrať si poradie svojich úloh zostalo identické v roku 1995 a 2000 na 64 %.

Pracujúci majú možnosť výberu

Poradie úloh
Tempa práce
Metód práce

Možnosť, že sa ľudia rozhodnú, kedy budú mať prestávku alebo dovolenku, sa mierne znížila medzi rokmi 1995 (63 a 57 %) a 2000 (61 a 56 %) -
44 percent pracujúcich má vplyv na svoj pracovný čas. Samostatne zárobkovo činné osoby sú na tom o niečo lepšie. Až v 84 % prípadov ho môžu ovplyvniť, zatiaľ čo u klasických zamestnancov je toto možné v 36 % prípadov. Zamestnanci na dobu neurčitú môžu počítať s touto alternatívou v 38 %, u ľudí zamestnaných na dobu určitú sa to týka 29 %. Možnosť mať kontrolu nad spomínanými záležitosťami sa zdokonaľuje spolu s profesionálnymi skúsenosťami.