Príchod Paula Kariyu a Teemu Selänneho do tímu Colorado Avalanche bol nepochybne hlavným ťahákom predsezónneho prestupového termínu. Aj tak mimoriadne silné mužstvo získalo vlastne za babku dvoch exkluzívnych hráčov, čím bolo razom pasované za hlavného favorita sezóny 2003/2004. Realita je však trochu iná, než sa všeobecne očakávalo.
Nečakaný rozbeh
Lavíny zaznamenali v prvých desiatich zápasoch sériu 5–0–5–0, za čo získali desať bodov. To je najmenej za posledné roky. V sezónach, v ktorých dobyli Stanleyho pohár (1996, 2001), začali oveľa svižnejšie – v roku 1996 získali za toto obdobie trinásť bodov (6–1–3–0) a v rekordnom roku 2001 dokonca až šestnásť (8–0–2–0).
Vlani tiež nezačali najlepšie, ale aj tak získali v prvých desiatich dueloch o tri body viac za sériu 4–3–1–2. Ak by výkon Avalanche pokračoval v aktuálnom tempe priemerne bod na zápas, získali by na konci základnej časti sezóny 82 bodov. To by bolo najmenej za posledných osem sezón, ak nerátame 65 bodov v skrátenej sezóne 1994/1995. Vlastne by to bolo najmenej od čias, ako sa mužstvo presťahovalo z Quebecu do Denveru.
Zopakujú vlaňajšok?
Samozrejme, zatiaľ ide o štatistickú teóriu. Aj vlaňajší štart vrátane decembrového prepadu, po ktorom musel odísť tréner Bob Hartley (nahradil ho jeho asistent Tony Granato), signalizoval podobné rozpaky. Lavínam sa však napokon podarilo vyrovnať hrozivú trinásťbodovú stratu na Vancouver Canucks v Severozápadnej divízii a s náskokom jedného bodu (105, čo je tretí najkvalitnejší výkon Avalanche/Nordiques v histórii) po deviatykrát za sebou túto divíziu aj vyhrať. Tento výkon je v súčasnosti najdlhšou víťaznou šnúrou zo všetkých kolektívnych profesionálnych športov v USA a Kanade. Pravda, potom nasledovala trpká porážka už v prvom kole play off s Minnesotou Wild, čo všetky rekordy značne zrelativizovalo.
Výhodný obchod
Práve vo svetle nečakaného vypadnutia s outsiderom siahol generálny manažér tímu Pierre Lacroix po ponuke, ktorá sa nenaskytuje často: priviezť do mužstva hneď dvoch superhráčov. Kariya i Selänne predstavujú špičku NHL, aj keď fínsky útočník nemal po príchode do San Jose z Anaheimu práve najkvalitnejšie roky. Ponuka spočívala v tom, že obaja boli ochotní výmenou za možnosť hrať v tíme s reálnou ašpiráciou na Stanleyho pohár spustiť zo svojich platov. Selänne šiel z vlaňajšej sumy 6,5 milióna dolárov na 5,8 milióna, zatiaľ čo Kariya spustil z vlaňajších desiatich miliónov dokonca na 1,2 milióna. Súhrnne, a zrejme nie náhodou, sa suma za oboch hráčov rovná platu brankára Patricka Roya (8,5), ktorý Avalanche ušetrili po gólmanovom skoršom odchode na hokejový odpočinok. Tomu sa hovorí obojstranne výhodný obchod.
Aby však bolo jasné: jeden aj druhý hráč mali okrem zisku Stanleyho pohára na mysli pri podpise týchto kontraktov hlavne svoju budúcnosť. Pretože ide o ročné zmluvy, aj Kariya aj Selänne rátajú s tým, že budú po sezóne voľní agenti. Kariya sa takým stane ako hráč s desaťročnou profesionálnou kariérou s platom nižším, ako je súčasný platový priemer NHL približne 1,8 milióna dolárov ročne. Táto pozícia mu umožní kontrolovať svoju ďalšiu hokejovú kariéru aj napriek neistote, čo bude s budúcou sezónou, ak sa NHL a NHLPA nedohodnú na novej kolektívnej zmluve.
Bilancia megahviezd
Príchod oboch hráčov do Avalanche znamenal, že vari ani jedno mužstvo v NHL nemalo mať dva útoky s takou potenciou. Ako sa však ukazuje, adaptácia v nových podmienkach je zložitou vecou aj pre hokejové megahviezdy. Kariya mal dobrý úvod – v štyroch prvých zápasoch dal tri góly, avšak potom ho v piatom stretnutí sezóny proti Boston Bruins zastavilo zranenie. Teemu Selänne je na tom ešte biednejšie. V trinástich zápasoch strelil doposiaľ iba dva góly, naposledy koncom októbra v zápase proti Nashville Predators. To vskutku nie je bilancia, nad ktorou by fanúšikovia i vedenie klubu odpadávali.
Zmeny v bránke a v kádri
Problém rozpačitého úvodu do novej sezóny však istotne nie je iba záležitosťou adaptácie dvoch hokejistov, čo ako dobrých. Svoju úlohu tu nepochybne hrajú aj dva relatívne rizikové faktory, s ktorými šli lavíny do novej sezóny. Prvý: brankársky post nezverili po Royovom odchode nejakému fluktujúcemu veteránovi, ale bývalému Royovmu nahradníkovi Davidovi Aebischerovi. Dvojkou je talentovaný Philipp Sauve, ktorý však až do zápasu s Edmonton Oilers 18. októbra (3:6) nemal odchytanú v NHL ani minútu. Napokon, sám Aebischer mal na svojom konte pred touto sezónou iba 69 zápasov v bránke Avalanche. Nedá sa síce povedať, že Aebischer vyložene sklamal, ale nemožno ani povedať, že je pre mužstvo takou oporou, akou mal byť. Sauve už dostal príležitosť chytať plné tri zápasy, čo je na úvod sezóny pre dvojku viac, než sa čakalo. Aj to nasvedčuje, že Aebischerova pozícia nemusí byť taká pevná a dôvera voči jeho výkonom taká skalopevná, ako to zatiaľ proklamuje generálny manažér, tréner Granato i spoluhráči.
Druhým faktorom, ktorý môže ovplyvňovať problémy Avalanche, je pomerne rázny rez do základnej zostavy mužstva. Na súpiske tímu do novej sezóny sa totiž objavilo až deväť nových mien, z nich štyria úplní nováčikovia (Liles, McCormick, Svatoš, Sauve). Iba Chicago Blackhawks malo v základe toľko nových hráčov. Nepochybne aj toto malo na výkon Avalanche svoj vplyv. Napokon, dokazuje to aj posun v zostave, do ktorej sa dostali o niečo starší a skúsenejší hráči ako Brigley, Larsen a Moore, nehovoriac o skúsenom krídelníkovi Stevovi Konowalchukovi, ktorý po príchode z Washingtonu strieľa gól za gólom ako pokropený živou vodou.
Avalanche v novembri naznačili, že sú na vzostupe, avšak porážky, ktoré utrpeli so silnými súpermi ako St. Louis či New Jersey, nehovoriac o prehrách doma s Bostonom a Buffalom, sú ešte živé. Preto aj pochybnosti o reálnej výkonnosti mužstva stále trvajú.
Autor: Igor OtčenášAutor je hokejovým publicistom
