V čase, keď svet čaká na odvetný úder USA proti teroristom, sú len dve podstatné otázky. Prvá: Akú odpoveď USA si želali teroristi? Určite vedeli, že také obrovské a dramatické vraždenie nezostane bez americkej odvety a vopred kalkulovali s jeho podobou - a potom šli na vec s tým, že Washington urobí presne jedno. Druhá otázka znie, či USA spadnú do ich pasce.
Zdá sa, že to, čo teroristi chceli, je masívna a nevyberavá americká odveta proti jednej alebo viacerým moslimských krajinám na Blízkom východe s veľkými obeťami medzi civilistami. Niečo podobné urobila v menšom rozsahu Clintonova administratíva po teroristických útokoch na americké ambasády vo východnej Afrike v roku 1998. Spŕškou rakiet zasypala podozrivé základne v Sudáne a Afganistane, ktoré značne zmenili obraz krajiny a pripravili o život mnoho civilistov - ale len zopár teroristov.
Ak teda liberálny mäkkýš Clintonovho typu takto odpovedal za smrť niekoľko sto ľudí, prevažne Afričanov, čo urobí pravičiar ako George W. Bush, keď moslimskí fundamentalisti zabijú tisícky amerických občanov v ich vlastných mestách? Plánovači atentátov mohli predpokladať, že Bush urobí tmu v každej arabskej krajine len vzdialene podozrivej z poskytovania zázemia teroristom, pričom zabije veľký počet nevinných moslimských civilov. A prečo by to mali teroristi svojim súvercom priať?
Bin Ládin chce
svetový džihád
Pretože ich cieľom je rozpútať kataklizmickú vojnu medzi Západom (ktorý vnímajú ako svojho nepriateľa a hlavného utláčateľa), a celým moslimským svetom. Stúpenci Usáma bin Ládina to mali vždy za cieľ: o svojej prvej skutočne úspešnej operácii, keď nákladné auto s bombou zabilo v Saudskej Arábii 19 Američanov, on sám povedal, že je to „začiatok vojny medzi moslimami a USA“.
Bin Ládin verí, že ak by USA prinútil použiť v reakcii na útoky nadmernú silu, 1,2-miliardovú svetovú komunitu Moslimov by to tak pobúrilo, že by povstali, zvrhli svoje hanebné kolaborantské vlády a začali konečný víťazný džihád proti tým, čo spôsobili takú bolesť a poníženie moslimom na Blízkom východe. Fundamentalistickí fanatici si predstavujú, že moslimovia túto vojnu vyhrajú a vráti svet do pravej rovnováhy - takej, v ktorej moslimovia , a zvlášť Arabi, prosperujú, sú hrdí a majú navrch.
Aj po Bushovom prejave pred spoločnými komorami Kongresu je skutočná následnosť hroziacich vojenských udalostí stále nejasná, ale všetka rétorika, ktorú použila americká administratíva, napovedá, že zvlášť citlivo pristupuje k nebezpečenstvu moslimskej reakcie.
Vojna, ale nie hneď
Pracuje na svojich aktivitách od úspešného tlaku na izraelskú vládu, aby zastavila každodenné búšenie do Palestínčanov až po veľmi vážnu snahu vytvoriť širokú protiteroristickú koalíciu za účasti toľkých moslimských a arabských štátov, koľko je len možné. Zabralo to vo vojne v zálive a ak budú USA dostatočne pomalé a opatrné, môže to fungovať znova.
Po Bushovom prejave však bolo tiež jasné to, že v dlhom slede zrejme príde skutočná vojna, s pozemnými jednotkami a všetkým, pretože zoznam požiadaviek vrátane amerického prístupu do teroristických táborov je pre Taliban neprijateľný. Táto skutočná vojna sa však pravdepodobne nezačne skôr, než o mesiace.
Medzitým pracuje celá Bushova administratíva na stlmení verejných očakávaní rýchlej akcie a vôbec rýchleho úspechu vo „vojne proti terorizmu“. Je stále otázne, či možné zadržanie niektorých teroristov v Afganistane stojí za veľmi vážne riziko rozruchu v moslimskom svete, ktorý by sprevádzal inváziu. Ale aspoň stratégia operácie je zvládaná dosť inteligentne.
Autor: Londýn pre SME (Autor je historik a publicista)
