ŠTARTFOTO - JÁN SÚKUP

Aj posledný zápas s Maďarskom, podobne ako prvý vzájomný duel v skupine či stretnutie s Litvou, sme mali dobre rozohratý, ale dotiahnuť to do konca nedokážeme. Prečo, to si nedokážem vysvetliť. Keby som to vedela, tak by sa to asi nestalo.“

Jedna z našich najskúsenejších hráčok, účastníčka dvoch majstrovstiev sveta (1990 a 1998) a piatich ME (1991, 1993, 1997, 1999 a 2001) nepripúšťa problémy vnútri družstva. „Iste, sú v ňom rôzne typy hráčok. Je málo takých ako Soňa Hudecová, ktorá „trhá parkety“. Ale v kolektíve to neškrípalo. Samozrejme, keď prehráte sériu zápasov, všeličo vypláva na povrch. To bolo a vždy bude. Stretli sme sa na izbe a všetko sme si vysvetlili. Pripustím, v niektorých zápasoch malo byť nasadenie vyššie. Bojovnosť proti Rusku či Francúzsku bola maximálna, ale čo nám to bolo platné, keď sme nakoniec aj tak prehrali. Chyby treba hľadať niekde inde, na dôkladnú analýzu sú ale iní,“ obhajovala svoje spoluhráčky Z. Kameníková.

Prehra s Maďarskom v súboji znamenala zavŕšenie veľmi neúspešného šampionátu. Po prehre 68:79 patrí Slovensku ôsma priečka, čo je najhoršie umiestnenie doteraz takého úspešného kolektívu. „Vlastne nebolo o čo hrať. No hecujte sa ráno o štvrť na desať. Napriek tomu sme dobre začali. Potom však prišiel náš typický výpadok a už sme sa viezli. Vlastne vo všetkých zápasoch sme sa trápili, ani jeden nebol z našej strany optimálny. Najmä sa to týkalo útoku. Nedokázali sme sa počas celého šampionátu uvoľniť, hrali sme v strese. Kŕčovite sme sa držali nacvičených akcií, signály nevychádzali a my sme nedokázali zaimprovizovať. Chýbala jednoduchosť. Náš herný prejav bol žalostný. Som veľmi sklamaná. Po každej prehre sme si hovorili - baby, nebojte sa, zlomí sa to. A ono sa to nezlomilo ani v ôsmom zápase,“ nechápavo krútila hlavou naša kapitánka.

Pohoda a radosť z hry na ihrisku chýbala. Naša dlhoročná reprezentantka sklamanie neskrýva: „Načo bola dobrá naša drina počas dvojmesačnej prípravy? S akými pocitmi odchádzame z tohto šampionátu? Chýba pocit uspokojenia. Načo to vlastne človek robí?“ pýta sa hráčka Gambrinusu Brno a nikto jej neodpovedá.

PETER ŠEFRÁNEK, Le Mans