Zabezpečenie si vlastného bývania je v súčasnosti finančne veľmi náročné. Relatívne nízka životná úroveň núti prevažnú časť obyva-teľstva použiť externé zdroje financovania. Hypotekárne financovanie nehnuteľností je popri systéme stavebného sporenia a Štátnom fonde rozvoja bývania jednou z oblastí, ktorú štát finančne podporuje a to prostredníctvom štátnej prémie, ktorou bonifikuje výšku úrokovej miery.
K jeho zatraktívneniu prispieva jednak štátny príspevok, ktorým je znižovaná úroková sadzba (v roku 2003 je stanovený na 2,5%) ako aj relatívne nízke úrokové sadzby komerčných bánk. Vo väčšine vyspelých krajín je práve hypotekárny úver dominantnou formou financovania bývania.
* Hypotekárny úver
Hypotekárny úver (HÚ) je dlhodobý úver, zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti a patrí k historicky najstarším úverovým bankovým produktom. Zákon o bankách presne stanovuje jeho použitie a to na oblasť získania alebo opravy nehnuteľnosti, rodinného domu do osobného vlastníctva, na výstavbu, modernizáciu alebo rekonštrukciu, na kúpu pozemku a pod. Hypotekárne úvery je možné využiť aj na podnikateľské účely ako je výstavba podnikateľských priestorov, nájomných a administratívnych budov, resp. zakúpenie pozemku.
Doba splatnosti takéhoto druhu úveru nemôže byť kratšia ako štyri roky. Pri fyzických osobách je lehota splatnosti limitovaná vekom vzniku občana na dôchodok. Na základe súčasnej právnej úpravy je možné hypotekárny úver poskytnúť maximálne do výšky 70% z hodnoty založenej nehnuteľnosti akceptovanej znalcom banky. Podmienky poskytnutia úveru sú predovšetkým:
* zabezpečenie úveru tuzemskou nehnuteľnosťou
* preukázanie dostatočného príjmu na splácanie úveru a úrokov.
Jednou zo základných podmienok poskytnutia hypotekárneho úveru je schopnosť žiadateľa ho splácať. Pri stanovení bonity žiadateľa o úver sa všeobecne vychádza z jeho čistých príjmov a výdavkov. Aj keď jednotlivé komerčné banky hodnotia bonitu klienta individuálnym spôsobom, vo všeobecnosti sa vychádza z nasledujúcich ukazovateľov prepočítaných na mesačnej báze. Východiskovým kritériom bonity žiadateľa je rozdiel medzi čistými príjmami a výdavkami. Ten musí spĺňať individuálne kritériá komerčnej banky. Komerčné banky však môžu poskytnúť žiadateľovi HÚ aj v tom prípade, ak nespĺňa kritérium bonity, pokiaľ uzatvorí dohodu o tzv. solidárnom záväzku s fyzickou osobou, ktorá túto podmienku bonity spĺňa. Posudzovanie bonity solidárneho ručiteľa je podobné ako v prípade samotného žiadateľa s tým rozdielom, že na príjmovej stránke sa berie do úvahy len jeho čistý príjem bez príjmu spoločne posudzovanej osoby (manžela/manželky).
Žiadateľ však musí dokazovať schopnosť splácať úver bez ohľadu na štátnu prémiu. Môže o ňu totiž v priebehu úverového vzťahu prísť v prípade, že použije prostriedky na iný účel ako bývanie alebo ak splátky úveru neplatí načas alebo ak žiadal o bonifikáciu vo viacerých bankách.
V oblasti hypotekárneho financovania nastali však od 1. júla zmeny, ktoré sa týkajú štátneho príspevku. Štátny príspevok, ktorým štát znižuje výšku úrokovej miery z čerpaného hypotekárneho úveru stanovenú komerčnou bankou, už nie je fixný počas celej doby trvania úverového vzťahu, ale bude sa každoročne meniť v súlade so schváleným zákonom o štátnom rozpočte.
Pozitívnou novinkou v tejto oblasti je nesporne skutočnosť, že niektoré z bánk, ktoré majú licenciu na poskytovanie hypotekárnych úverov vyšli klientom v ústrety tým, že je možné uzavrieť zmluvu o hypotekárnom úvere aj so stanovenou výškou skôr, ako by klient mal nájdenú už konkrétnu nehnuteľnosť, ktorú chce kúpiť prostredníctvom hypotekárneho úveru. To znamená, že má možnosť uzavrieť zmluvu o hypotekárnom úvere na nešpecifikovanú nehnuteľnosť. Výhodou pre klienta je, že nehnuteľnosť je možné vyšpecifikovať až do 6 mesiacov od uzavretia zmluvy. *
