Žilinský obranca Daniel Kosmeľ (vpravo) centruje pred ružomberského brankára Jána Muchu. FOTO TASR - JOZEF ĎURNÍK
„Po štandardnej situácii sa odrazená lopta dostala ku mne. Zažmúril som oči a vystrelil. Bola tam trma-vrma, preto bolo ťažké nad niečím špekulovať,“ opísal žilinský stredopoliar Marek Bažík svoj prvý gól na ružomberskom štadióne, ktorým dostal svoj tím do vedenia 2:1. K druhému zásahu poznamenal: „To bol gól Mira Barčíka, on bol faulovaný v pokutovom území. Penalta je vždy lotéria. Mal som šťastnú nohu.“
Podobne ako v predchádzajúcom kole doma s Trenčínom (3:1) aj v Liptove sa 27-ročný futbalista spod Dubňa dva razy zapísal do streleckej listiny. Tým si upevnil pozíciu momentálne najlepšieho kanoniera Žiliny. „To, že vediem našu internú streleckú tabuľku, je skôr na doberanie v kabíne. Ja som nebol nikdy a ani nie som žiadny ostrostrelec. Poteší ma každý gól. Za dva zápasy štyri, to je nečakaná bilancia. Som z nej veľmi šťastný.“
K zápasu uviedol: „Mali sme vydarený vstup a prišiel aj rýchly gól. Som rád, že ružomberské vyrovnanie s nami nijako neotriaslo. Aj naďalej sme hrali svoju hru. Náš druhý a tretí gól dostal súpera úplne do kolien. V druhom polčase sme už jasne kontrolovali hru. Jedným z našich predzápasových zámerov bolo eliminovať ružomberský stred ihriska. Prehustili sme tento priestor a snažili sa prechádzať do rýchlych akcií. Celé mužstvo hralo aktívne dopredu. Ešte tri, štyri naše veľké šance zostali nevyužité.“
V prvom vzájomnom meraní síl v tejto sezóne na žilinskom trávniku trojgólovým rozdielom vyhral Ružomberok. „Nehrali sme vtedy tak katastrofálne, ako by sa zdalo. Ale všetko, do čoho súper kopol, skončilo v našej bráne. Nemali sme ani štipku šťastia. Futbal je však aj taký,“ vrátil sa Bažík o pár kôl späť.
Po šiestich ligových kolách sa v sobotu do ružomberskej bránky vrátil brankár Ján Mucha, ktorého pred časom vyradilo zranenie. Predovšetkým pre problémy s chrbtom mu miesto medzi žrďami prepustil Ľuboš Hajdúch. „Bol som rád, že som opäť dostal príležitosť, a hlavne ma teší, že som už absolútne fit. Na zápas som nastupoval s veľkým očakávaním. K prvoligovému návratu zhruba po dvoch mesiacoch som si želal dobrú hru a ako darček víťazstvo. Žiaľ, nič z toho nevyšlo,“ vravel po stretnutí smutný Mucha.
„Vedel som, že narazíme na silného súpera, ale šancí, čo mala Žilina, bolo až príliš veľa.“ Strážca liptovskej bránky dostal vo vlastnom prostredí štyri góly. To nebýva bežné. „Nechcem sa na nikoho vyhovárať, ale defenzíva musí byť vecou celého mužstva. Nielen obrancov a brankára. Aj v tom treba hľadať pozadie, prečo mala Žilina toľko šancí. Našou najväčšou chybou bolo, že sme nedokázali do prestávky udržať stav 1:2. Všetko mohlo v druhom polčase vyzerať inak. Aj som kričal na chlapcov, aby už nič nevymýšľali a radšej vyčkali na koniec polčasu. Žiaľ, vykoledovali sme si ešte do prestávky aj tretí gól.“ A práve ten označili všetci za zlomový - mladý ružomberský tím položil aj psychicky. JÁN SVRČEK
