Nicolas Cage ako Charlie Kaufman a aj ako Donald Kaufman.
FOTO - MOVIEWEB
Charlie Kaufman je najzázračnejším scenáristickým dieťaťom Hollywoodu. Podľa jeho scenárov už bolo nakrútených päť filmov a každý z nich by zostal v minulosti v hollywoodskych zásuvkách zasypaný prachom. Dlho bol zapadnutý aj scenár V koži Johna Malkovicha - príbeh o zamestnancovi, čo objaví tajný vchod do mozgu herca. Veď ako ukázať také čosi publiku naformátovanému na tajné vchody Indianu Jonesa k skrytým pokladom? Krkolomná konštrukcia príbehu V koži Johna Malkovicha nakoniec Charlieho Kaufmana preslávila. V porovnaní s Adaptáciou to však bola ešte pomerne jednoduchá schéma.
Filmový Charlie Kaufman dostane objednávku zadaptovať bestseller Susan Orleanovej, kmeňovej autorky časopisu New Yorker, v ktorej opisuje svoju lásku k zlodejovi orchideí Johnovi Larochovi (Chris Cooper). Charlie si vysníval filmovú báseň o kvetoch. Ako to, že nikomu nič také nenapadlo, hovorí si. Chce zostať nekompromisne verný meditatívnemu štýlu románu, žiaden sex, žiadne drogy, naháňačky, žiadne moralizovanie. Nič konvenčné.
Na začiatku ho vidíme apaticky sedieť pred písacím strojom. „Uviesť postavy, témy, Florida. Hm, mám hlad. Kvety - nie, tak nie. Najprv si musím dať kávu.“
Vidíme, ako v ňom rozkvitajú orchidey narcistických neuróz: „Som pochodujúce klišé.“ A zrazu sa zjaví Charlieho dvojča Donald (pochopiteľne tiež Nicolas Cage), u ktorého si až do konca nik nemôže byť istý, či neexistuje len v Charlieho fantázii. Donald skúsi šťastie v písaní scenárov a vymyslí si na to neoriginálny triler o sériovom vrahovi. Zatiaľ čo Charlie sa nevie pohnúť z miesta, Donald slávi úspechy. Veľkoryso ponúkne bratovi pomoc. Zmení mu jeho postavu novinárky na šnupajúcu pornohviezdu a jej orchideovým priateľom nakŕmi aligátora.
Pokiaľ ide o Orleanovú a Larocha, tí skutočne existujú. Pokiaľ vám je na tom niečo nejasné, nečudujte sa. Kto deju nevenuje svoju kompletnú pozornosť, zablúdi v labyrinte, kde sa všetko zdvojuje a strojuje, vetví sa a hryzie vlastný chvost. Keď Charlie s pomocou fotografie Orlean onanuje - to je jeho jediné hobby, a väčšinou sa mu pritom vrúti do izby dvojča Donald - spoza plátna zaznie jej utešujúci šepot. Presne to, pred čím adeptov Hollywoodu klasik scenáristiky v prednáške varuje: „Chráňte sa hlasu spoza plátna!“
Filmového Charlieho trápi, či sa má, alebo nemá vpísať do scenára: Nebolo by to narcistické alebo solipsistické? „Mám vôbec v hlave nejakú originálnu myšlienku? V mojej plešatej hlave? Len tu sedím na tučnom zadku. Mal by som ísť behať alebo sa učiť po čínsky,“ zúfa hrdina. Alebo autor?
Adaptácia bezstarostne preskakuje z jednej časovej a rozprávačskej roviny do ďalšej a potom predvedie dvojité salto čelom vzad. Irónia Adaptácie spočíva v tom, že film, ktorý vidíme, spustošil román Zlodej orchideí neporovnateľne brutálnejšie, než by to urobil bežný hollywoodsky remeselník.
Adaptácia je dokonalá hračka, film, z ktorého vyletí ďalší film a ďalší a ďalší. Charlie Kaufman a Spike Jonze tak suverénne žonglujú so svojimi vedomiami a s loptičkami irónie, že nakoniec vyhodia do vzduchu aj seba, a zostanú tam visieť. Ale výstup to bol jedinečný.
