Typický indický šperk – náramok spojený s prsteňom. Využíva sa rýdze striebro a polodrahokamy.
Keď sa povie India, Európanovi sa vybaví joga, čaje, koreniny, skvelá kuchyňa a vonné tyčinky. V poslednom čase sa však India čoraz viac vtláča aj do európskych šatníkov a interiérov. Hollywoodske hviezdy nosia na oscarové ceremoniály nádherné mäkké vlnené šatky z pašminy, ktoré ohurujú farbami, vzormi, ale aj cenami. Pokojne vyjdú aj na našich tridsaťtisíc korún. Módni návrhári sa inšpirujú ľahkými pohodlnými nohavicami a kabátiko-košeľami, ktoré sa skvele nosia najmä v čoraz horúcejších letách. No a architekti čarujú v izbách a domoch s prvkami tradičnej indickej architektúry a dizajnu. In sú stolíky, skrinky, stĺpy či priečelia krbov s tradičnými indickými motívmi. Alebo ešte lepšie, s indickými originálmi, ktoré zväčša vôbec nie je problém z krajiny vyviezť. India učarovala aj dvom slovenským reštaurátorom, Petrovi Strašiftákovi a Pavlovi Kratochvílovi.
„Do Indie nás pozval jeden známy, ktorý tam už dlhší čas žije a pracuje. Najprv nám ukázal video a my sme zistili, že India, to je množstvo krásnych a rozmanitých vecí. Väčšinou robených ručne. Tak sme tam odcestovali. Spočiatku sme chodili iba po bežných obchodoch, ale časom sme sa snažili dostať priamo k ľuďom, ktorí tie veci vytvárajú. Veľkým zážitkom boli farmy, kde obchodníci zhromažďujú predmety, ktoré vo veľkom skupujú od remeselníkov.“
Sú tam nahromadené neuveriteľne krásne veci – veľa nábytku zo starého Anglicka, ktorý do Indie doviezli kolonizátori, ale aj typicky indické kúsky, hojne vycifrované, s množstvom mosadze a vyrezávaných ornamentov.
Masívny prsteň na palcový kĺb je zároveň filigránskou prácou. Spredu je to hlava slona zo vztýčeným chobotom, ak sa pozrieme zboku, chobot sa mení na gracióznu hlavu vtáka.
Obchodníci skupujú aj celé časti starej architektúry.
„Napríklad dvojmetrové drevené stĺpy inšpirované antikou, ale oveľa zdobenejšie. Mohli pokojne zdobiť priečelie nejakého paláca. Tiež originálne brány, dvere, koče. Indickí majstri ich potom pretvárajú na nápaditý nábytok. Nás zaujala napríklad polica z rikše. Z vozíka odpílili typické véčkové rukoväte a medzi ne dali poličky. Využívajú aj staré knihy. Vytrhnú z nich stranu a maľujú jemné, detailne vypracované obrázky. Veď sa o nich aj hovorí, že sú namaľované škovránčím pierkom.“
Na farmách je nahromadené aj sklo, šperky, maharadžovské pečate a kamene plodnosti, ktoré dávajú muži manželkám. Kúpiť a vyviezť z krajiny sa dá takmer všetko. Existujú, samozrejme, výnimky, napríklad staré plastiky zo svätýň alebo slonová kosť.
„Slonová kosť bola kedysi bežným dekoratívnym prvkom. Dnes sa však slonovina vôbec nesmie vyvážať, a tak ju nahradili ťavou kosťou, ktorá sa slonovine veľmi podobá. Robia z nej všetko, nás zaujali najmä ťavou kosťou vykladané lampy a rámy na obrazy.“
Čaše a nádoby z farebného ručne fúkaného skla sú aj v Európe čoraz populárnejším doplnkom stolovania.
Retiazky aj na lýtkach
Samostatnou kapitolou sú šperky.
„V krajine je veľa nerastov a minerálov a na šperkoch to vidieť. Okrem polodrahokamov sa na ich výrobu používa striebro, ktoré je však rýdzejšie ako u nás. Všetko je to ručná robota, čím klenoty získavajú pôvab menších nedokonalostí. Okrem tradičných šperkov sú bežné aj také, ktoré sa u nás považujú za extravaganciu. Napríklad šperky okolo svalov, retiazky okolo lýtok, hrubé prstene aj na palcové kĺby, náramok prepojený retiazkou s prsteňom, prstene na nohy. Šperky tam nosí takmer každý. Aj keď vidieť, že človek nie je bohatý, aspoň zopár strieborných náramkov na členku či ramene má.“
Zrkadlo z lodného okna
Veľmi pôsobivé je aj indické sklo. Ide o kombináciu ručne tepaného kovu, do ktorého sklári fúkajú sýtu farebnú hmotu, čím vzniká zvláštny vypuklý efekt. Robia tak efektné čaše, misky, nádoby, ktoré sú veľkým hitom štýlového stolovania v Európe.
Veľa predmetov súvisí aj s námorníctvom, v Indii na každom kroku výrazne cítiť koloniálnu minulosť.
„Využívajú všetko – lodné lampáše, ďalekohľady, lupy. Vezmú povedzme staré lodné okno a spravia z neho zrkadlo či hodiny.
(bd)
FOTO SME – PAVOL MAJER
