BRATISLAVA – V máji sa Ivana B. z Bratislavy chcela stať externou študentkou sociálnej práce na Pedagogickej fakulte UK. „Fakulta mi oznámila, kedy budem robiť prijímačky a že štúdium bude prebiehať na Inštitúte vzdelávania odborov v Sládkovičove,“ hovorí. Vedela, že inštitútu bude musieť zaplatiť 30 000 korún za semester, ale neprekážalo jej to.
Hlásilo sa 760 uchádzačov, ktorí zaplatili manipulačný poplatok 800 korún, a asi 300 z nich aj dobrovoľný poplatok 500 korún za tzv. konzultácie. Po prijímačkách sa však prekvapení študenti dozvedeli, že sa odbor sociálna práca fakulta v spolupráci s inštitútom nakoniec „realizovať nebude“.
Ako náhradu dostali možnosť prihlásiť sa na rovnaký odbor na Fakultu sociálnych vied UKF v Nitre. Poplatky (spolu ďalších 900 korún) museli zaplatiť znova. „Ak fakulta vedela, že odbor otvárať nebude, nemala prijímačky vôbec robiť. A keď ich robila, nech nám teraz poplatky vráti,“ myslí si Ivana.
Dekan Pedagogickej fakulty Oto Majzlan však tvrdí: „My sme ročník otvorili. Je nemám právo zrušiť odbor, ktorý mi vopred schválili.“ Na otázku, či teda otvorili aj ročník externého štúdia v spolupráci s Inštitútom vzdelávania, odpovedal: „Áno.“
Riaditeľ Inštitútu vzdelávania Michal Košťál tvrdí iné: „Pedagogická fakulta s nami neotvorila štúdium.“
Dekan potom začal tvrdiť, že do inštitútu študenti chodia na doučovanie a fakulta s ním nespolupracuje. „Študent zo zákona študuje dištančne a že sa doučuje tam alebo tam, že to platí, to je jeho problém. Na skúšku prísť musí. Musí preukázať, či sa naučil, alebo nenaučil. Mňa nezaujíma, čo robil medzitým, či sa to učil večer doma, alebo kdekoľvek,“ tvrdí Majzlan. Dištančné štúdium je podľa neho v prevažnej miere samoštúdiom a študent sa môže len raz do týždňa prísť poradiť so svojím študijným poradcom.
Zo zákona pri dištančnej forme štúdia študent naozaj nemá priamy kontakt s učiteľom. Má ho však nahradiť iná komunikácia, najmä cez počítačové siete.
Dušan Kulich z ministerstva školstva sa problematike dištančného vzdelávania venuje už niekoľko rokov. Myslí si, že fakulta nepostupuje správne. „Dištančné štúdium nemôže byť samoštúdiom, a to ani v prevažnej miere. Absolvent musí dostať isté penzum vedomostí a učitelia s ním musia komunikovať, venovať mu svoj čas a poskytovať spätnú väzbu. Nemôžu ho nechať plávať systémom: študuj ako a kde chceš a len príď na skúšku.“
Dodáva, že všetci študenti by mali mať špeciálne pripravené učebné materiály, nielen obyčajné skriptá, a to na každý predmet zvlášť. „Dištančné štúdium je preto náročnejšie nielen pre študenta, ale aj pre školu.“ SOŇA REBROVÁ
