Ján Šefčík z Novoveskej Huty tvrdí, že zber šišiek v korunách stromov je lepší ako bungee jumping. Pracuje ako technik v Lesoch Spišskej Novej Vsi a po stromoch za šiškami lezie už 30 rokov. Zber šišiek na semená je doslova umenie a ľudí, ktorí sa mu venujú, nie je veľa. Treba vedieť, kedy zbierať borovicové, kedy jedľové a kedy smrekové šišky. Treba mať dosť odvahy vyliezť na tridsaťmetrový strom a dostatok trpezlivosti aj šikovnosti pri zbere na jeho vrcholci.
„Cez deň vyleziem na päť, šesť stromov, je to rôzne. Nazbieram od 200 do 300 kíl šišiek. Je to slušne zaplatené a baví ma to,“ hovorí Šefčík. Šišky sa po zbere uskladnia, sušia sa a zhruba po troch týždňoch sa začnú rozpadávať. Preosievajú sa, odkrídľujú, prečistia, až kým ostanú čisté semená, ktoré sa vysievajú v lesných škôlkach. Z 10 kíl šišiek sa získa asi jeden a pol kila semien.
„Robím to od svojich 23 rokov. Mnohokrát sa mi stalo, že sa mi stúpačky vyšmykli, no vždy som sa udržal na strome. Niektorí kolegovia sa pri tom aj zranili. Mám pocit, že existuje nejaká sila, ktorá ma chráni,“ vyznáva sa. Napriek tomu zažil vo výškach neraz aj strach, najmä keď sa spustí vietor a on sa pripútaný lanami kolíše spolu s korunou stromu. „Môj dedo bol horárom, otec bol lesníkom a ja tiež. S prírodou sme spätí všetci. Celá rodina sem chodí robiť, takže vedia, o čom to je. Samozrejme, že sa o mňa boja, najmä manželka to zle prežíva,“ usmieva sa.
Zdôrazňuje, že vďaka istiacim lanám a stúpačkám by zo stromu padnúť nemal. Vážne úrazy sa mu zatiaľ vyhýbali, ak nepočítame škrabance od vetiev a stúpačkou prepichnutú nohu.
Napriek riziku ostáva tejto robote verný. Čo ho na nej okrem zárobku láka? „Keď vyjdem hore na vrcholec stromu, je to skvelý pocit – pokoril som ho.“ (top)
