Naí Dillí 6. novembra (TASR) - V školských učebniciach v strednej a východnej Európe pretrváva diskriminácia podľa pohlavia. Predpojatosti v učebniciach, ako aj neoblomné mlčanie ohľadom nerovnosti pohlaví sú nebezpečnými trendmi, uvádza globálna správa Vzdelanie pre všetkých, ktorú dnes v indickej metropole Naí Dillí zverejnila Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO).
V Poľsku učebnice zvyčajne znázorňujú ženy ako matky a ženy venujúce sa domácim prácam. V Estónsku zobrazujú dievčatá a ženy v stereotypných úlohách v domácnosti a zriedka ukazujú mužov pri varení, upratovaní či starostlivosti o deti.
V Albánsku, Maďarsku, Kazachstane a Tadžikistane väčšina učebníc nepíše o ženách mimo domáceho prostredia. Správa cituje jednu učebnicu z Azerbajdžanu: "V moderných rodinách nastáva nebezpečný pokles počtu detí. K hlavným príčinám patria mestské spôsoby života, fakt, že aj ženy pracujú, a vyššie úrovne vzdelania."
V učebných knihách základných škôl v Rumunsku sú ženy zobrazované ako dedinčanky, predavačky ovocia a kvetín, zatiaľ čo muži ako astronauti, policajti či lekári.
Pohlavná zaujatosť v rámci učebných osnov v týchto krajinách naznačuje, že pokým ženy mohli za socialistických vlád získať lepšie postavenie pokiaľ ide o rovnosť v zamestnaní, fundamentálne názory o rozdielov medzi pohlaviami ostali nedotknuté, uvádza správa.
Školy v strednej a juhovýchodnej Európe a Ruskej federácii zaznamenávajú rastúci podiel učiteliek. Tie sú ako vzory prostriedkom presadzovania väčšej rovnosti pohlaví. Avšak ich podiel rastie pravdepodobne skôr kvôli odchodu mužov spôsobenom klesajúcimi platmi. Školy riadia prevažne muži.
Učiteľky tvoria podľa správy 90 percent všetkých vyučujúcich na základných školách v Arménsku, Bielorusku, Bulharsku, Gruzínsku, Kazachstane, Kirgizsku, Litve, Lotyšsku, Ruskej Federácii, Slovensku, Slovinsku a Ukrajine.
V industrializovaných krajinách pretrváva sústredenie sa na kvalitu vzdelávania. Európska únia vyvinula systém pre lepšie výsledky vzdelávacieho procesu, zahŕňajúci zvýšenie počtu absolventov v matematike, vedných odboroch a technológii a zníženie počtu študentov opúšťajúcich školy s nižším stredným alebo menším vzdelaním.
Dievčatá zaznamenávajú diskrimináciu v prístupe k vzdelaniu aj v mnohých rozvojových krajinách. Podľa správy UNESCO je od rovnosti pohlaví v tejto oblasti "veľmi vzdialených" 54 štátov, najmä v Afrike a subsaharskej zóne, ako aj Pakistane a Indii.
Z odhadovaných 104 miliónov detí na svete v školskom veku, ktoré nechodia do školy, tvoria 57 percent dievčatá. Zo 128 štátov, z ktorých boli k dispozícii údaje, však až 52 dosiahlo metodiky výskumu OSN rovnosť pohlaví na základných a stredných školách alebo ju dosiahne do roku 2005.
V oblasti základných škôl sú dievčatá v prístupe k vzdelávaniu najviac diskriminované v Čade a Jemene. Po viacerých ďalších afrických štátoch nasledujú Pakistan a India. Stredné školy poskytujú podobný obraz, keď úplne na chvoste sa okrem početných afrických krajín umiestňujú aj Kambodža, Pakistan, India a Čína.
Jedným z hlavných dôvodov malého prístupu detí oboch pohlaví k vzdelaniu je podľa UNESCO ich pracovná situácia - asi 18 percent detí vo veku 5-14 rokov, celkovo 211 miliónov, je totiž "ekonomicky aktívnych", prispievajú teda prácou k rodinnému príjmu. Hoci "len" polovicu z nich tvoria dievčatá, treba počítať aj s deťmi, ktoré musia pomáhať pri domácich prácach, a tu predstavujú dievčatá väčšinu.
Ďalšími prekážkami v školskej dochádzke dievčat sú skoré sobáše, HIV/AIDS a násilie na školách. Ťažkosti spôsobujú aj ozbrojené konflikty, pri ktorých dievčatá využívajú ako kuchárky, vyzvedačky, slúžky, nosičky a vo veľkej miere tiež ako sexuálne otrokyne.
