
Šéf štátnej pokladnice Dušan Jurčák: „Nemohli sme predvídať reakcie tretích strán.“ Práve tie sú podľa neho dôvodom meškania plnohodnotného fungovania pokladnice. FOTO - SME PAVOL FUNTÁL
. Ostatní, napríklad ministerstvá alebo vyššie územné celky, budú do jej systému zapojené neskôr.
Podľa riaditeľa štátnej pokladnice Dušana Jurčáka treba hľadať dôvody meškania v minulosti. „Firma je dnes vybudovaná a má svoje priestory. Nemohli sme však predvídať reakcie tretích strán,“ hovorí Jurčák s odkazom na Národný bezpečnostný úrad. Jeho previerkami totiž musia prejsť dodávatelia systému štátnej pokladnice - a podľa informácií SME ich zatiaľ nemá hlavný dodávateľ Hewlett Packard.
Problém vznikol, keď si štát uvedomil, že nemôže podpísať zmluvu s víťazom tendra na štátnu pokladnicu - Hewlett Packard Austria. „Zákon o utajovaných skutočnostiach nedovoľuje zoznámiť sa s utajovanými informáciami občanovi takej krajiny, s ktorou Slovensko nemá podpísanú dohodu o ochrane utajovaných skutočností,“ vysvetlil Jurčák. Slovensko s Rakúskom takúto dohodu nemá, preto zmluvu o vybudovaní pokladnice za 1,26 miliardy korún narýchlo podpísali so slovenským Hewlett Packard. Jej vtedajšieho konateľa Petra Webera firma v procese previerok vymenila. Previerku priemyselnej bezpečnosti však stále nemá.
„Ministerstvo pri podpise zmluvy nemalo informáciu, že Slovensko nemá uzatvorenú potrebnú dohodu. Dozvedelo sa to až z listu NBÚ v polovici apríla 2003,“ tvrdí hovorca ministerstva financií Peter Papanek. Podobne sa vyjadril aj Jurčák. „Myslím si, že stačilo, aby nám minulý rok povedali, že s Rakúskom zmluvu nemáme,“ adresoval výčitku bezpečnostnému úradu. Hovorca úradu Juraj Puchý však tvrdí niečo iné: „Už v októbri 2002 sme po kontrole projektu štátnej pokladnice upozornili ministerstvo financií aj pokladnicu na možný problém s bezpečnosťou, práve vzhľadom na absenciu medzinárodnej zmluvy“.
Na prelome augusta a septembra vypršal posledný termín, do ktorého bolo možné pripraviť pokladničný systém pre celú sieť štátnych klientov. „V priebehu budúceho roka budeme pripájať do systému ďalších klientov, tak aby k polroku boli u nás všetci klienti, ako ich definuje zákon vrátane silových rezortov,“ hovorí Jurčák. Od januára bude štátnej pokladnici pomáhať Národná banka Slovenska. Tá spravuje účty štátu doteraz a zbaví sa ich, až keď bude pokladnica plne funkčná.
Banka verejných inštitúcií
* bude viesť účty ministerstiev, FNM, zdravotných poisťovní, Sociálnej poisťovne aj vyšších územných celkov,
* umožní prehľad o toku a stave verejných peňazí na konci každého dňa,
* v spolupráci s agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity umožní pokles nákladov na plynulý tok peňazí, ušetrí na úrokoch a poplatkoch, ktoré má štát teraz,
* náklady na štátnu pokladnicu dosiahli 1,26 miliardy korún. Podľa pôvodného projektu sa mal tento objem vrátiť do dvoch rokov, vzhľadom na zmenu trhových úrokových sadzieb sa však návratnosť investície predĺži.