Uznanie tokajského vína mrzne v Budapešti

BRATISLAVA - Niekoľkoročný spor Slovenska s Maďarskom o uznaní značky vína Tokaj a slovenských tokajských vinohradov nemá konca. V prípade, že sa krajiny nedohodnú ani do vstupu do Európskej únie a verdikt neoznámi ani Brusel, nebudú môcť slovenskí vinári

Na obrázku zberá pracovníčka hrozno z tokajských vinohradov v Malej Tŕni. Tieto spolu s vinohradmi vo Viničkách a v Slovenskom Novom Meste by mala maďarská strana uznať Slovensku ako prvé.

ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR

predávať tokajské víno v krajinách únie ani na domácom trhu.

„Môže nastať aj takýto extrémny prípad. Dúfame však, že sa s Maďarskou stranou dohodneme,“ hovorí výkonný riaditeľ Zväzu výrobcov hrozna a vína Miloš Ševčík. Niektorí vinári sa spoliehajú aj na rozhodovaciu právomoc Európy. „Ak sa s nami maďarská strana nedohodne, únia sem môže poslať nezávislých expertov a tí spor vyriešia,“ tvrdí riaditeľ Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho Michal Kolárik.

Vyriešenie sporu dohodou radia obom krajinám aj európski vinári. „Treba myslieť hlavne na to, aby spor neohrozil kvalitu tohto vo svete uznávaného vína,“ povedal generálny riaditeľ Medzinárodnej organizácie pre víno a vinohradníctvo (O.I.V.) Georges Dutruc-Rosset pri svojej nedávnej návšteve Slovenska.

Ministerstvo pôdohospodárstva dúfa, že sa spor vyrieši do konca februára budúceho roka. „Dovtedy by mali mať ministerstvá oboch krajín na stole konečnú medzivládnu dohodu. Neskôr by o nej rokovala vláda a potom Brusel,“ povedal pre TASR Ladislav Doboš z ministerstva pôdohospodárstva.

Slovensko žiada uznanie Tokaja, ako aj celej plochy tokajských vinohradov na zhruba 908 hektároch. Maďarsko s 5000 hektármi tokajských vinohradov zatiaľ zo slovenskej plochy neuznalo ani hektár. Posledné rokovania však nasvedčujú tomu, že by mohli ustúpiť v prípade 571 hektárov, a to v katastroch troch obcí - Viničky, Malá Tŕňa a Slovenské Nové Mesto. „Konkrétne stanovisko majú dať maďarskí vinári svojej vláde do 15. novembra,“ informuje Kolárik.

O vyriešenie problému by podľa ministerstva malo mať záujem aj Maďarsko. Ak sa totiž so Slovenskom na Tokaji do vstupu do únie nedohodnú, môže tým utrpieť ich vývoz Tokaja do únie. Maďarsko je výhradným vlastníkom ochrannej známky o pôvode Tokaja (Francúzsko a Taliansko sa jej musia do konca roku 2006 vzdať) a na európsky trh vyváža toto víno už niekoľko rokov.

Celý spor má pôvod v šesťdesiatych rokoch. „Vtedy Praha vymenila s Budapešťou výrobu piva Budvar za Tokaj. My sme ho potom síce vyrábali, ale pre Maďarsko, ktoré ho vyvážalo do sveta,“ tvrdí majiteľ jedného z najväčších producentov Tokaja firmy J&J Ostrožovič vo Veľkej Tŕni Jaroslav Ostrožovič. Okrem toho si podľa vinárov Slováci značku neuchránili ani po rozdelení Česko- -slovenska v roku 1993, keď krajina nepožiadala o predĺženie ochrannej značky.

Drobní pestovatelia sa boja priznať tokajské vinice

Problémy majú vinári aj s registráciou tokajských vinohradov. Drobní pestovatelia Tokaja totiž nechcú zaregristrovať svoje vinice. „Robia chybu, pretože ak vinice nezaregistujú, nebudú môcť toto víno po vstupe do únie na Slovensku predávať ani ho vyvážať do Európy,“ tvrdí výkonný riaditeľ Zväzu výrobcov hrozna a vína Miloš Ševčík. Pestovatelia sa podľa neho boja vinice ohlásiť pre zdaňovanie. Väčšia plocha zaregistrovaných viníc (všetkých) pomôže Slovensku získať aj viac peňazí z únie.

Produkcia Tokaja (v hektolitroch)