poprednými hrozbami pre mier boli (v zostupnom poradí) Irán, Severná Kórea a Afganistan.
„Tento šokujúci výsledok… popiera logiku a je rasistickým úletom, ktorý len ukazuje, že antisemitizmus je v európskej spoločnosti hlboko zakotvený, viac než v akomkoľvek období od konca vojny,“ reagoval rabín Marvi Hier z Centra Simona Wiesenthala. I ďalšie zoskupenia v USA sa pridali k zborovému odsúdeniu a vinu pripísali zakorenenému antisemitizmu „starej Európy“. Prieskumu sa však zúčastnilo 500 náhodne vybraných občanov v každej z pätnástich krajín únie - od Írska po Grécko, od Portugalska po Fínsko. To sú veľmi rozdielne krajiny. Prečo teda v priemere 59 percent ich občanov odpovedalo na otázku, či Izrael predstavuje hrozbu pre svetový mier, kladne?
Jedným možným vysvetlením je, že 59 percent Švédov, Holanďanov, Španielov a Talianov je zúrivo proti Židom a svoj voľný čas trávia hanobením židovských cintorínov. Možno si však len myslia, že hrozbou pre mier je súčasná izraelská vláda.
Ak je to tak, potom zmýšľajú podobne ako mnoho Izraelčanov, počnúc náčelníkom štábu izraelskej armády Mošem Jaalonom. Pred pár dňami si pozval do sídla velenia popredných izraelských novinárov, aby im povedal, že podľa jeho názoru blokády ciest a vojenské uzávery, ktoré bránia Palestínčanom cestovať medzi mestami na okupovaných územiach, len podnecujú palestínsky hnev a utvárajú podporu vojenským skupinám ako je Hamas. Generál Jaalon dodal, že vláda premiéra Ariela Šarona podkopala mierový proces tým, že odmietla podporovať bývalého palestínskeho premiéra Mahmúda Abbása a že trasa nového múru, ktorý Izrael stavia okolo západného brehu Jordánu a ktorý zasahuje hlboko do okupovaných území s úmyslom udržať židovské osady na „izraelskej strane“, je zárodkom budúcich problémov. Ak takto hovorí generál v službe, prekvapuje niekoho, keď sú znepokojení Európania?
Európa je však bezpečne ďaleko, nie? Nie podľa profesora vojenskej histórie na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme Martina van Crevelda, ktorý už zopár rokov varuje, že jediným logickým výsledkom osadovej politiky Šarona je etnická čistka: vojenské vyhnanie Palestínčanov zo západného brehu. Šaron si je podľa Van Crevelda istý, že USA za súčasnej administratívy nebudú Izraelu odporovať a nezasiahnu, aby túto politiku skončil - a ak niečo podobné napadne Európanom, možno ich ľahko zastrašiť.
„Máme niekoľko sto atómových vojnových hlavíc a rakiet a môžeme ich vystreliť na ciele všetkými smermi, možno až do Ríma,“ tvrdí Van Crefeld v novom vydaní knihy Puška a olivová ratolesť, klasického diela Davida Hirsta o arabsko-izraelskom konflikte. „Väčšina európskych miest je na dolet našich lietadiel. Citujme generála Moše Dajana: Izrael musí byť ako besný pes, príliš nebezpečný na to, aby ste ho dráždili… Naše ozbrojené sily nie sú tridsiate najsilnejšie na svete, ale druhé alebo tretie. Máme kapacitu rozložiť svet. A môžem vás uistiť, že to sa stane skôr, než bude potopený Izrael.“
Takéto reči Európanov desia. Pred desiatimi rokmi, keď bol premiérom Jicchak Rabin a dohoda z Oslo niesla čerstvé podpisy, by sa nenašlo 59 percent Európanov stotožňujúcich štát Izrael s hrozbou pre svetový mier. Veci sa zmenili, a oni zmenili názor.
V Izraeli je mnoho citlivých umiernených ľudí, ale momentálne nevládnu. V európskej pätnástke sú stále nejakí starí antisemiti, a tiež zopár nových (väčšinou čerstvých moslimských prisťahovalcov). Ale prevažná väčšina Európanov, ktorí hovoria, že Izrael je hrozbou pre svetový mier, nie sú antisemiti. Majú len strach.
Autor: GWYNNE DYER(Autor je britským historikom a publicistom)
