Wedding Band pokračuje v hudobnej archeológii a pátraní po skvostoch socialistického popu. Po minuloročnej nahrávke na Slovenskej svadbe I. sa ich pozornosť sústredila aj na pesničky našich susedov. Na aktuálnom albume Na československom žúre dostala svadobná zábava federálne parametre.
Čo je to vlastne soc-pop? Podľa lídra Wedding Bandu Maroša Hečka to nie je iba Elán alebo Robo Grigorov. „Je to obdobie, do ktorého patrí až Dežo Ursiny, Ivan Mládek, underground, filmová hudba, ale i treska a kofola.“
Album je prehliadkou coververzií skladieb od Ivana Mládka cez filmové pesničky Saxana alebo Což takhle dát si špenát až po Ursinyho skladby z rozprávky Neberte nám Princeznú. Obsahuje osemnásť prerábok, naspievaných zástupcami mladej hudobnej scény – Lasky z Pary, Katka Barancová zo Seven Days to Winter, Galo z Divnej Zostavy či Silvia Josifoska.
Väčšina zo zúčastnených zažila socializmus v nerušenej atmosfére pionierskeho tábora. Wedding Band sa snaží zotrieť z pesničiek nános totalitných čias. „Vieme, že by sme na tú dobu chceli zabudnúť. Zostalo tam však množstvo pesničiek, ktoré by sme s úsmevom na tvári chceli odideologizovať. Potom zistíme, že Sklíčka je dobrá skladba,“ tvrdí hovorca skupiny Bebe, moderátor Fun Radia.
Wedding Band tvoria známi hudobníci – Marcel Buntaj, Martin Gašpar, Marián Čekovský, Tomáš Sloboda z Le Payaco a producent Maroš Hečko. Svadobná skupina staré skladby nepovyšuje ani neponižuje. Prostredníctvom projektu sa usiluje dokázať, že soc-pop nebol iba Michal David. „Nie je to pocta, skôr obzretie za dobou, v ktorej tiež vznikali dobré veci a intenzívne sa žúrovalo, aj keď vo veľmi obmedzených podmienkach,“ hovorí o nahrávke Hečko.
Wedding Bandu sa najviac darí, ak sa vzdiali od originálu, ako je to v prípade Doda Tarkaya z Malevilu a jeho podania modusáckej skladby Dievčatá, Dubasovej Účesov od Janky Oláhovej z Blue Sundown, alebo sa nechá unášať pokorou k pôvodnej skladbe ako Martin Gašpar v Ursinyho Troch slovách. Nefunguje to, ak coververzie na originál nestačia, ako v prípade Což takhle dát si špenát v podaní Tomáša Slobodu. Pri počúvaní Atlantídy zistíme, že spevák Miki Michelčík je vlastne o dvadsať rokov mladší Meky Žbirka a že elánovský hit Mám chuť na niečo chladené je vlastne „nadčasovou“ skrytou reklamou na nemenovaný nápoj.
„Po prvom albume sa objavili názory, že robíme to, čo Repete. Veselé pesničky, ktoré sme vybrali, však pomáhajú ľuďom prežiť za každých okolností. A práve pocit zábavy a uvoľnenia, ktorý je v nich zakódovaný, sme hádam na album dostali,“ dodáva Bebe.
