Fotografia uverejnená v americkej tlači zachytila zdesenie v prezidentových očiach. Andrew Card mu práve oznámil správu o tragickej udalosti v New Yorku. Do mrakodrapov Svetového obchodného centra vrazili jedno za druhým dve unesené lietadlá s cestujúcimi na palube.
Podľa niektorých novinárov, ktorí v triede počúvali prezidentov príhovor k deťom, Bush zbledol a v prvej chvíli nebol schopný slova.
Novinári v tej chvíli ešte nič nevedeli. Čakali, že prezident prednesie vzápätí zopár vážnych, a hneď nato vtipných viet, a jeho dvojdňová návšteva Floridy bude pokračovať s nezmeneným programom.
Andrew Card však podal prezidentovi pripravený papier s poznámkami a vtedy sa žiaci a s nimi aj celá Amerika z úst prezidenta dozvedeli, že v to ráno sa stalo niečo mimoriadne.
„Dámy a páni. Toto je ťažká chvíľa pre Ameriku. Teraz sa, bohužiaľ, budem musieť vrátiť späť do Washingtonu. Ide o národnú tragédiu. Dve lietadlá narazili do Svetového obchodného centra v New Yorku. Pravdepodobne ide o teroristický útok na našu krajinu. Hovoril som s viceprezidentom, s guvernérom štátu New York, s riaditeľom FBI a nariadil som, aby všetky zdroje federálnej vlády boli k dispozícii na pomoc obetiam a ich rodinám. Zároveň som nariadil dôkladné vyšetrenie celej veci a vyhlásil poľovačku na tých, čo tento akt urobili. Terorizmus proti našej krajine neprejde. A teraz vás prosím o minútu ticha. Nech Boh žehná obete, ich rodiny a Ameriku. Ďakujem pekne.“
Telefonát z Hannoveru
Dva týždne pred tragédiou zazvonil v telefónnej centrále Bieleho domu telefón. Zdvihla operátorka.
„Tu Biely dom.“
Muž na druhej strane linky sa nejasne predstavil a chcel vedieť, či sa naozaj dovolal do sídla amerického prezidenta.
Telefónne číslo do Bieleho domu nie je utajené. Prezidenta USA môže volať hocikto. Zdvihne však operátorka a tá podľa žiadosti volajúceho rozhoduje, či sa volaný môže naozaj s prezidentom osobne rozprávať.
Odpoveď je väčšinou rovnaká: „Ľutujem, ale pán prezident je veľmi zaneprázdnený. Môžem vás však prepojiť na číslo, kde sa budú vašou vecou zaoberať na to určení ľudia.“
Tentoraz však muž nástojil, že chce hovoriť s prezidentom alebo s viceprezidentom, prípadne s niekým vysokopostaveným. Operátorka ho preto požiadala, aby jej povedal, o čo ide.
Nie najlepšou angličtinou začal muž hovoriť o hrozbe, aká číha na Ameriku. Vravel o sprisahaní, útoku a snažil sa povedať veľmi rýchlo veľa vecí.
Operátorka sa ho spýtala, odkiaľ volá.
„Z väznice v Hannoveri, z Nemecka,“ odpovedal muž.
Na to operátorka zložila, mysliac si, že ide o hlúpy vtip.
Telefonáty s podobným obsahom nie sú v Bielom dome neobvyklé.
Podľa informácií svetovej tlače a skoršej správy v nemeckých novinách Hannoversche Neue Presse však mohol možno tento telefonát uchrániť Ameriku pred čiernym 11. septembrom.
Z väznice volal totiž Iránec, ktorého v Nemecku zatkli ako ilegálneho imigranta.
Odniekiaľ sa o pripravovanom útoku dozvedel. Malo ísť o muža, ktorý mal v určitom čase styky s nemenovanou teroristickou skupinou.
Telefonického spojenia s Bielym domom sa dožadoval tak vehementne, že vedenie väznice jeho žiadosti vyhovelo a spojenie zorganizovalo. Keď Iránec nepochodil, chcel prezidentovi poslať fax. To mu však už šéfovia väznice nepovolili.
Viceprezident v podzemí
Počas Bushovho prejavu o národnej tragédii a prípravy jeho urýchleného odletu do Washingtonu sa odohrali ďalšie závažné udalosti.
Jedno lietadlo sa zrútilo na Pentagon, ďalšie havarovalo v Pennsylvánii.
Viceprezident Dick Cheney, ktorý zastupuje prezidenta počas jeho neprítomnosti v Bielom dome, zostal v šoku. Nie však nadlho. Do jeho pracovne sa vrútili členovia tajnej služby a nariadili mu, aby postupoval podľa krízového scenára. V priebehu niekoľkých minút sa úzky štáb najmocnejších spolupracovníkov vrátane Condoleezzy Riceovej, prezidentovej poradkyne pre otázky národnej bezpečnosti, ocitol v podzemí Bieleho domu.
Spravodajcovi televízie CNN Wolfovi Blitzerovi sa neskôr podarilo zistiť, ako to v podzemnom bunkri vyzeralo. Televíznym divákom opísal, ako viceprezident, sužovaný už dlhší čas problémami so srdcom, telefonuje s prezidentom.
Neskôr sa viceprezident so sprievodom odobrali do vojnovej miestnosti – the war room, kde sa začali črtať prvé kroky ďalšieho postupu.
Obrana Bieleho domu
Biely dom, v ktorom okrem prvého prezidenta Georga Washingtona bývali všetci americkí prezidenti, leží na Pennsylvania Avenue. Ide o jedno z najchránenejších miest na svete.
Aspoň do 11. septembra tomu najmä Američania verili.
Na protiľahlých budovách zvyknú patrolovať snajperi s dlhými puškami, na ktorých sú pripevnené silné ďalekohľady.
Patria k ochrane prezidenta. Sú schopní z tristo metrov zastreliť letiaceho holuba.
Oproti, na streche mohutnej budovy z červených tehál, sú údajne umiestnené nenápadné odpaľovacie zariadenia s raketami pre prípad, že by došlo k najhoršiemu. Nepriateľská raketa, ktorá by prenikla obranou Washingtonu a predrala by sa k cieľu číslo jeden, by tu mala ešte poslednú šancu na likvidáciu.
Pred siedmimi rokmi sa však napriek všetkým opatreniam stalo čosi šokujúce.
Doslova pod oknom spálne prezidenta Clintona „pristálo“ malé športové lietadlo, ktoré sa z ničoho nič objavilo nad Bielym domom. Nechýbalo veľa a mohlo do masívnej budovy vraziť…
Na túto udalosť sa čoskoro zabudlo. Išlo vraj o čin chorého muža, ktorý sa pokúšal o samovraždu.
Pred sídlom najmocnejšieho muža sveta sa už odohrali aj iné čudné udalosti.
Pred štyrmi rokmi sa tam objavil rozzúrený chlap so samopalom v ruke a začal okolo seba strieľať. Ochranka ho zrazila na zem.
O niekoľko mesiacov na to sa na tom istom mieste vyhrážal iný muž s nožom v ruke smerom k prezidentskému sídlu.
Všetky tieto incidenty viedli k tomu, že cestu pred Bielym domom zablokovali kamennými zátarasmi, uzavreli a ešte viac sa sprísnila kontrola vzdušného priestoru nad Washingtonom.
Lietajúca Oval Office
Po urýchlenom odchode prezidenta zo základnej školy Emma E. Booke bolo prezidentské lietadlo Air Force One na letisku floridskej Sarasoty pripravené na odlet do Washingtonu.
Vyše tridsať rokov slúžilo deviatim prezidentom Spojených štátov. Postavili ho s ohľadom na funkciu, ktorej malo slúžiť. Prezidentovi je k dispozícii 24 hodín denne. Pripravené vzlietnuť hocikedy, keď to situácia vyžaduje.
Lietadlo je konštruované aj proti možnému útoku jadrovou hlavicou. Jeho obranné schopnosti majú zabrániť likvidácii hlavy Spojených štátov akýmkoľvek prostriedkom.
Air Force One s nápisom United States of America a s výraznou vlajkou USA namaľovanou na nádržiach malo podľa predstáv prezidenta Johna Kennedyho vyjadrovať ducha Ameriky. Tvorcom tohto stroja, firme Boeing, sa výrobok naozaj vydaril.
Ide o Boeing 747-200 v špeciálnej verzii pre prezidenta USA. Neskôr vyrobili ešte jednu náhradnú, vylepšenú.
Lietadlo je v podstate lietajúcim Bielym domom. Vo vnútri je rozľahlý priestor nielen pre prezidenta, prvú dámu a ich rodinu, ale aj kópia Oval Office, teda úradovne prezidenta v Bielom dome.
Okrem posádky lietadla sa teda do jeho útrob zmestí prezident s rodinou a s ďalšími päťdesiatimi najdôležitejšími politikmi a stratégmi.
V lietadle je priestor aj na oddych a kinosála.
Tamojší kuchári sú schopní pripraviť z potravín v mrazničkách 2200 jedál.
Okrem toho môže lietajúci Biely dom použiť 85 palubných telefónov na okamžité spojenie s komunikačnou centrálou na zemi, a najmä, v prípade núdze sa môže udržať vo vzduchu až dva týždne. Jeho palivové nádrže môžu totiž počas letu dopĺňať cisternové lietadlá.
Z paluby Air Force One môže prezident USA vyhlásiť vojnu. Ako hlavný veliteľ má zostať čo najdlhšie v styku so svojím národom.
Do Washingtonu cez základne
Air Force One sa teda vznieslo k oblohe a zamierilo na Washington. Presnejšie, na vojenskú základňu Andrews Air Force Base v Marylande, kde sa oň stará 89. vojenská bojová jednotka Military Airlift Wing.
Prezident Bush bol od tej chvíle v neustálom telefonickom kontakte s Bielym domom a pripravoval si televízne vystúpenie pre národ.
V tých chvíľach, po hroznej tragédii v New Yorku, keď už nik nepochyboval o teroristickom útoku na Ameriku, sa však schyľovalo k ďalšiemu útoku.
Boeing 757 spoločnosti American Airlines, odlietajúci o 8.10 h ráno z washingtonského letiska Dulles International Airport do Los Angeles, sa po vyše hodine letu otočil a vrátil späť. O 9.40 h vrazil do jednej z piatich častí Pentagonu – ministerstva obrany. Na palube bolo 64 cestujúcich.
Táto správa vyvolala na palube Air Force One zdesenie.
Prezident, jeho štáb, Amerika, ale aj celý svet dostali zásadný dôkaz, že ide o koordinovaný útok na ústredné centrá vojenskej, politickej a ekonomickej moci Ameriky.
Na palube letiaceho Bieleho domu však nezavládla panika, ale po porade s tajnými službami a s viceprezidentom uchýleným v podzemí Bieleho domu sa rozhodlo, že prezidentov prílet do Washingtonu odkladá.
Vtedy prišla ďalšia šokujúcu správa.
Desať minút po desiatej sa v štáte Pennsylvania zrútil na zem Boening 757, ktorý letel z Newarku do San Francisca. Na palube bolo 38 cestujúcich.
Dosiaľ nikto nevyvrátil podozrenie, že práve toto lietadlo malo zasiahnuť sídlo prezidenta – Biely dom. Amerika by tak stratila svojho vodcu a teroristi by zrejme dosiahli konečný cieľ: fyzickú likvidáciu šéfa svetovej veľmoci.
Bush mal však šťastie. Ako veľmi správny sa ukázal postup, že presný odlet prezidenta do hociktorej časti Ameriky sa neoznamuje vopred, ale až po jeho prílete na miesto. Vďaka tomu teroristom ušlo, že ich hlavný cieľ nie je v Bielom dome, ale na Floride.
Onedlho začal Air Force One klesať na vojenskú základňu Barksdale v štáte Louisiana, odkiaľ sa prezident ozval Američanom.
Svoj príhovor zakončil slovami: „Ukážeme svetu, že prejdeme aj touto skúškou!“
Do Bieleho domu sa však neponáhľal. Jeho lietadlo sa síce zdvihlo k oblohe, ale v sprievode letky bojových stíhačiek zamierilo do štátu Nebraska. Na vojenskú základňu neďaleko Omahy. Tam sa prezident uchýlil do podzemného bunkra, ktorý ho má chrániť aj pred prípadným nukleárnym útokom.
Mnohí senátori vraj boli po tejto správe zdesení.
„Prezident musí ubezpečiť národ, a to z Oválnej pracovne Bieleho domu,“ tvrdili zhodne, ale čoskoro aj oni utekali z priestorov Kongresu na Capitol Hille preč.
Už predtým nariadil krízový štáb aj evakuáciu Bieleho domu.
Keď sa o pár hodín neskôr Air Force One objavil na pristávacej dráhe v Marylande a prezidenta dopravili v špeciálnom sprievode do Bieleho domu, viceprezidenta Cheneyho okamžite premiestnili do neďalekého Camp Davidu, letného sídla amerických prezidentov.
Padlo totiž rýchle rozhodnutie: dvaja najvýznamnejší muži Ameriky nemôžu byť v tej istej chvíli na jednom mieste.
