„Nová Európa“ bol nový termín ministra obrany Donalda Rumsfelda pre skupinu národov mnohonásobne starších ako USA. Nová bola v tomto prípade ich sloboda. Tieto štáty, ktoré sa nedávno vymanili z „ríše zla“, pochopili odhodlanie prezidenta Busha postaviť sa proti „osi zla“. A túžili stáť po boku Ameriky, cenného spojenca a priateľa v ich vlastnom boji za slobodu.
Zatiaľ čo Francúzsko a Nemecko – chabá a nevďačná „stará Európa“ – hádzali vojne USA proti terorizmu polená pod nohy, Pobaltie a bývalé „sovietske satelity“ Američanom vyhlásili podporu. Okrem slov prispeli vojensky podľa svojich možností v Afganistane a Iraku.
Hoci táto podpora hreje pri srdci, v tejto novej Európe nie je všetko také ružové. Úrad pre manažment a rozpočet tvrdí, že naše vysielanie nie je potrebné, lebo tam už zavládla demokracia. V skutočnosti je však demokracia v tejto oblasti zakorenená len povrchne a chabo. Sloboda tlače nie je zaručená. Napríklad v Rumunsku pokutovali novinárov za publikovanie nepríjemných odhalení o politikoch, hoci súd potvrdil pravdivosť odhalení.
Veľká časť žurnalistiky v tejto oblasti loví senzácie a profesionálne normy sú slabé. Rádio Slobodná Európa a Hlas Ameriky sú imúnne proti zastrašovaniu a predstavujú vzor zodpovednej reportáže. Dôvody, prečo zachovať ich činnosť, však prekračujú hľadisko zachovania demokracie. Sú aj v našom vlastnom záujme. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že rovnaký antiamerikanizmus, aký prekvitá vo francúzskej a nemeckej politike, je na vzostupe aj v novej Európe. Je taký silný, že politici ako český prezident Klaus udeľujú politike USA rany pod pás – hoci je to len chabý odvar nevhodnej taktiky nemeckého kancelára Schrödera.
Vysielanie Rádia Slobodná Európa a Hlasu Ameriky ponúka reportáže, ktoré nie sú ani tendenčne v prospech USA, ani proti nim – na rozdiel od veľkej časti európskeho žurnalizmu. Hlas Ameriky navyše predstavuje oficiálne názory USA na aktuálne problémy. Toto vysielanie je možno najúčinnejšou cestou, ako „rozvinúť vlajku“ pred veľkou časťou obyvateľstva tejto oblasti a väčšinou politických lídrov. Ich zrušenie by vyslalo signál o zmenšení amerického záujmu, čo by len hralo do karát protiamerickým vodcom v Paríži a Bonne, ktorí tieto štáty varovali, aby si zvolili medzi úzkymi vzťahmi s USA a plnou integráciou do Európy.
Názor svetovej verejnosti sa obrátil ostro proti USA, potreba účinnej diplomacie je naliehavá. No nám na tom záleží možno najmenej od čias druhej svetovej vojny, do značnej miery vďaka Úradu pre manažment a rozpočet, ktorý často dbá viac na štátne vrecko než na štátne záujmy. Každý orgán Kongresu, ktorý sa zaoberá zahraničnou politikou, potvrdil význam ohrozených vysielačov, ale rozpočtoví supi zatiaľ vyhrávajú. Senátny Prideľovací výbor schválil 5,5 milióna dolárov z povolených 8,9 milióna, ale aj to ešte môže zrušiť plénum alebo zasadnutie Snemovne reprezentantov, ktorá nepridelila nič. Tak či onak, nestačí to.
Vysielanie a ďalšie formy diplomacie sú základnými doplnkami nášho vojenského ťaženia proti terorizmu, takže USA môžu opätovne získať istý stupeň medzinárodnej podpory. Možno si predstaviť horší čas pre jeho ďalšiu redukciu a bezstarostnú rozlúčku s tými pár priateľmi, čo s nami neochvejne zostali?
Autor: JOSH MURAVCHIK(Autor je stálym výskumníkom Amerického podnikateľského inštitútu, písané pre Washington Post)
