Včerajší spojenec je dnes už nepriateľ, včerajší protivník je naopak užitočným obchodným partnerom na vykšeftovanie vplyvných postov, beztrestnosti, vzájomného prikrytia špinavostí a podobne.
Svojou agresivitou, velikášstvom a netolerantnosťou dokázali títo páni mnohým občanom zhnusiť aj také ušľachtilé city, ako je vlastenectvo alebo náboženské cítenie. Práve títo provinční šašovia dnes najviac strašia ľudí údajnou stratou nezávislosti. Spolu s prípadnou európskou federáciou by totiž práve oni stratili dnešnú dôležitosť, stratili by možnosť cvičiť jogínov, homosexuálov, nedeľných obchodníkov, zakazovať interrupcie, ťažšie by sa im prikrývali konflikty záujmov, zneužívanie funkcií, ťažšie by sa im unikalo pred spravodlivosťou.
Koho sa vlastne v Európe máme báť, ak nie práve sami seba? Slovenské fabriky predsa nevyrabovali Česi, Maďari, Nemci ani Američania, ale my sami. Pod heslom „vládnime si sami“ sme umožnili privatizáciu aj vlastným nenažraným lúpežníkom, sami sme si zvrchovane volili politikov, ktorí týmto darebákom strčili majetky do gágora. Sami sme si takto vytvorili hladové doliny.
A čo môžeme ešte stratiť v európskom superštáte? Vari iba svoje politické, hospodárske a ideologické vredy, a za tými nikto plakať nebude. Určite však získame spoluprácu s ľuďmi, ktorí to vedia robiť, ktorí si svoj blahobyt dokázali sami vytvoriť, a nie nakradnúť.
Autor: JOZEF KÁN(Autor je prekladateľom)
