obsiahnutý súčasný a budúci program americkej zahraničnej politiky.

Po najtragickejšej chvíli dejinného zlomu 11. septembra bude Amerika nielen veľmi striktne, ale najmä nanajvýš zrozumiteľne hodnotiť a posudzovať vzťahy s každým jednotlivým štátom sveta. Kto nepôjde s Amerikou, bude jasne na inom brehu. Tým Amerika dáva svetu najavo, že čas diskusií o neutrálnych postojoch sa odsúva už iba do intelektuálnych klubov a kaviarní. Nastupuje veľmi pragmatický prístup. Amerika si bude budúcich partnerov, ale aj priateľov vyberať podľa jasne vyhláseného programu. Ide skutočne o Bushovu doktrínu. Jej uplatnenie vchádza aj do praxe. Kto v tomto historickom čase zaváha, môže mu zostať iba slabá útecha, že by v najbližšom čase mohol vo svete pozitívne zabodovať.

Dva razy v dejinách zatiahla Ameriku do svetových vojen rozhádaná Európa. Amerika sa angažovala v zadržiavaní nastupujúceho komunizmu v Kórei a vo Vietname v rámci studenovojnového konfliktu so sovietskym impériom. Tuhý konflikt ideológií vyhrala. Neskôr musela vyhnať irackého diktátora z Kuvajtu. Už vtedy viedla koalíciu tridsiatich dvoch štátov. A iba nedávno musela pomôcť nerozhodnej Európe s odstránením balkánskeho mäsiara Miloševiča.

Teraz sa priamo proti Amerike postavil nepriateľ mimoriadne nebezpečný a zákerný. Zneužil jej veľkú demokraciu a tvrdo ju poranil samovražednou nenávisťou. A aj keď Ameriku mnohí experti a dokonca aj ruskí vojenskí veteráni odhovárajú, aby si útok na Afganistan rozmyslela vzhľadom na známe historické skúsenosti Britov a Sovietov, ide svojou cestou.

Odhodlanie na likvidáciu teroristického nepriateľa nesie v sebe najvyššiu historickú cenu so všetkými jej hodnotami, ktoré ju robia unikátnym štátom. Demokratický svet má tak iba jedinú alternatívu: ísť s Amerikou.