Svetová výstava Telecom World 2003, ktorú v dňoch 12. až 18. októbra usporiadala v Ženeve Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU, International Tele- communication Union, Ženeva) je podujatím, na ktorom v štvorročnej periodicite svetoví lídri z oblasti informatiky, telekomunikácií a multimédií hodnotia stav a perspektívy v daných oblastiach a predstavujú špičkové technológie.
Podujatie, určené predovšetkým odborníkom (pre širokú verejnosť bol vyhradený len jeden deň), sa do značnej miery líši od komerčných výstav infokomunikačných technológií ako Invex v Brne, či CeBit v Hannoveri.
Vzhľadom na to, že Telecom World je mienkotvorným podujatím naznačujúcim trendy vo všetkých oblastiach telekomunikácií - od spojovacích satelitov a mobilných telefónov, až po riešenia pre broadband dátové prenosy v káblových sieťach - informácie, ktoré sa o výstave objavili v našich médiách možno označiť za strohé. Rovnaký postoj zrejme zastávajú aj slovenské firmy pôsobiace v telekomunikačnej oblasti, keďže na výstave sa neobjavil žiadny slovenský reprezentant. Tým sme v rámci V4 získali nelichotivé postavenie: Českú republiku reprezentovali tri spoločnosti (2N Telekomunikace, FDP - Future Product Design a Strom telecom), rovnako ako Slovinsko, kým Poľsko a Maďarsko malo rovnakú symbolickú účasť jednej firmy. Postkomunistické krajiny strednej Európy však rozhodne nevyjadrujú reálny obraz tohto prestížneho podujatia.
Fórum svetového významu
910 vystavovateľov z celého sveta predstavilo v šiestich pavilónoch to najlepšie, čo dnes v oblasti informatiky a telekomunikácií nachádzame, alebo môžeme v blízkej budúcnosti očakávať.
O úrovni výstavy hovorí aj to, že mnohé krajiny mali na výstave svoje národné pavilóny, medzi inými aj USA, Kanada, Veľká Británia, Rusko, Japonsko, Španielsko, Holandsko, Švédsko, či Juhoafrická republika, ale nechýbala ani Európska komisia, ba dokonca ani OSN.
Svoju účasť naplno využili všetci kľúčoví hráči spomedzi mobilných operátorov - China Unicom (ten má šancu stať sa čoskoro svetovou jednotkou), NTT DoCoMo, Orange, T-Mobile, Verizon, Vodafone, ale aj veľké množstvo menších, národných operátorov, medzi ktorými nechýbal ani EuroTel. Žiaľ, tentoraz išlo o menovca z Azerbajdžanu pod názvom - AzEuroTel.
Niektorí kľúčoví výrobcovia mobilných telefónov tu chýbali - medzi vystavovateľmi nefigurovala Nokia, ani Motorola. Svetová jednotka a dvojka vo výrobe mobilných telefónov zrejme uprednostňujú komerčnejšie ladené fóra. Ich agresívny konkurent z Južnej Kórei a momentálna svetová trojka vo výrobe mobilných telefónov Samsung, podobne ako LG, NEC, Panasonic, Sagem, Sanyo, či SHARP majú zrejme iný názor a na výstave mali svoje expozície. Nechýbal ani stánok konzorcia Symbian, ktorý je majoritným dodávateľom operačných systémov pre inteligentné mobily, alebo nastupujúci čínsky tiger Huawei Technologies.
Objavuje sa otázka, či dôvodom neúčasti Nokie a Motoroly neboli skôr obavy z konfrontácie s ázijskou konkurenciou. Pri porovnávaní prezentovaných multimediálnych telefónov so súčasnou ponukou väčšiny európskych výrobcov (a operátorov sietí GSM/GPRS) mohol ľahko podobný dojem vzniknúť.
Výrobcovia z oblasti výpočtovej techniky a dátových komunikácií boli zastúpení taktiež v hviezdnej zostave. Spomeňme aspoň IBM, Hewlett Packard, Microsoft, Sun Microsystems, Cisco Systems, Intel, Nortel Networks, AT&T, Mitsubishi Electric, picoChip, Qualcomm, Rohde & Schwarz a ďalší.
Váhu celosvetového podujatia podporili aj úvodné prejavy pri otváracej ceremónii, kde prehovorili napr. generálny sekretár ITU Yoshio Utsumi, prezident Švajčiarskej konfederácie Pascal Couchepin, alebo španielsky kráľ Juan Carlos, ale aj osobnosti infokomunikačných technológií ako výkonná riaditeľka HP Carly Fiorina , minister informačného priemyslu ČĽR Guohua Xi, alebo výkonný riaditeľ Intelsat Conny Kullman.
Odborné konferencie a fóra, ktoré sprevádzali výstavu boli podelené do niekoľkých tematických celkov, pričom prezentácie sa dotýkali celého spektra komunikačnej problematiky a tak ako vždy, so zvláštnym dôrazom na predpovede budúcich trendov. Dúfajme, že tentoraz budú aktéri podujatia bližšie k realite ako počas posledného ženevského fóra spred štyroch rokov, ktoré sa konalo pod názvom TELECOM 99 + INTERACTIVE 99 .
Čakajú telekomunikačný sektor svetlé zajtrajšky?
Bezbrehý optimizmus odborníkov z roku 1999 naznačujúci neohraničený rastový potenciál infokomunikačných spoločností zakrátko vystriedala studená sprcha v podobe poklesu akciových indexov, prepadu trhov a praskania mediálnych bublín. Z tohto šoku sa telekomunikačný sektor spamätáva dodnes a dalo veľa úsilia obnoviť krehkú dôveru investorov. Aj preto boli dnes účastníci Telecom World 2003 vo svojich vyjadreniach omnoho opatrnejší. Dobrou správou však je, že pokles trhov sa zastavil a viaceré kľúčové oblasti skrývajú silný rastový potenciál.
Podľa prezentácie Dr. Tima Kellyho, šéfa oddelenia stratégie a plánovania ITU, mobilné siete, ktoré spolu s rozvojom internetu majú stále veľký priestor pre extenzívne rozširovanie zvyšovali za posledné 4 roky počet svojich užívateľov o 28,3 % ročne a dosiahli prírastok 840 miliónov nových užívateľov. V prípade internetu tempo rastu predstavovalo 24,5 % ročne, resp. nárast o 388 miliónov užívateľov.
Naproti tomu, operátori fixných sietí vo vyspelých krajinách už zdroje extenzívneho rastu vyčerpali - počet účastníkov sa celosvetovo zvyšoval len tempom 7,5% ročne a pribudlo 305 miliónov nových prípojok.
Aby mohli operátori fixných sietí eliminovať straty výnosov z hlasových služieb, musia väčší priestor v obchodnej politike venovať dátovým službám. Nádejou v tomto smere je rýchly prístup do internetu na báze broadband pripojenia xDSL (Digital Subscriber Line, u nás sa začína používať asymetrický variant ADSL). Podľa predstaviteľov firmy Alcatel v prípade, že telekomunikační operátori začnú prostredníctvom liniek DSL poskytovať multimediálne služby typu video na požiadanie (Video on Demand, VoD), alebo televízia na požiadanie (TVoD), záujem o pripojenie by prejavilo až 30% domácností. Podľa uvedenej analýzy je nárast počtu užívateľov za štyri roky ranného štádia DSL (1999 - 2002) rýchlejší, než tomu bolo pri nábehu mobilných sietí GSM (v rokoch 1989 až 1992).
Všadeprítomné komunikácie
Telekomunikácie sú nielen všadeprítomné, ako hovoril názov jedného zo seminárov, ale aj poriadne prepletené. Mobilné siete sa stávajú konkurenciou fixným sieťam nielen v hlasových, ale aj v dátových službách a v prístupe na internet. Platí to hlavne pre siete 3. generácie (UMTS, CDMA2000), ale do hry určite zasiahnu aj nastupujúce siete EDGE (Enhanced Data For GSM Evolution). Kým EDGE ponúknu rýchlosť prístupu do internetu porovnateľnú s ISDN a cieľovo až 384 kbit/s, siete 3G na tejto hodnote začínajú a počíta sa s rýchlosťami až 3 Mbit/s. Naopak, kým telekomunikační operátori poskytovaním služieb internetu vylepšujú svoju bilanciu klesajúcich výnosov za hlasové služby, poskytovatelia internetu čoraz viac konkurujú pevným operátorom prenosom hlasu cez internetový protokol (VoIP). Podiel služieb VoIP na hlasovej komunikácii v EÚ sa má zvýšiť z 1% v r. 2002 na 3,6% v r. 2007, resp. na 3,6 miliárd EUR.
Mobilné siete 3G a 4G
Na podujatiach v rámci Telecom World 2003 zazneli aj viaceré prognózy o mobilných sieťach 3G, ale aj o sieťach budúcnosti, označovaných ako 4G.
Na tlačovej konferencii najväčšieho japonského operátora NTT DoCoMo jeho prezident Keiji Tachikawa prezentoval skúsenosti z prevádzky vlastnej siete 3G FOMA, ktorá má už vyše 1 milióna užívateľov. Varoval pred prehnanými očakávaniami od sietí 4G a k ich spusteniu v tomto desaťročí bol skeptický. Zrejme mu treba dať za pravdu, stačí si spomenúť na očakávania a hystériu spojenú s predajom licencií na siete 3G. Nakoniec touto témou sa zaoberal samostatný seminár, niečo na spôsob „Poučenie z krízového vývoja po …“.
Iný, optimistickejší prístup predviedol ambiciózny juhokórejský výrobca Samsung.
Viceprezident divízie telekomunikácií Hung Son uviedol, že 31 z 33 miliónov juhokórejských účastníkov mobilných sietí je zároveň užívateľmi mobilného internetu. (Táto krajina sa tak stáva svetovou špičkou nielen v rozšírení DSL pripojenia na počet obyvateľov.)
V r. 2004 by mala kórejská sieť 3G poskytovať rýchlosť prenosu dát až 3 Mbit/s a Samsung považuje tiež za jednu zo svojich priorít rozvoj technológie HSDPA (High Speed Dowlink Access) pre prenosy až 10 Mbit/s v sieťach 3G. Ale ani tento horizont sa firme nezdá dostatočne vzdialený. Prezident telekomunikačnej divízie, Ki Tae Lee vyhlásil, že Samsung intenzívne pracuje aj na telefónoch a sieťových riešeniach pre 4. generáciu mobilných sietí.
Tie by mali pracovať s dátami prenášanými rýchlosťou 30 Mbit/s a táto prenosová kapacita by mala slúžiť pre aplikácie ako video na požiadanie, telemedicína a telediagnostika, holografické projekcie a ďalšie. Ale to sa už očividne pohybujeme za horizontom súčasných možností.
Inteligentné telefóny - ešte viac splnených prianí
Samsung vo svojej expozícii predstavil desiatku nových mobilných telefónov ( niektoré z nich už boli uvedené aj na jarnom CeBit -e) a podľa všetkého sa zdá, že svetovým lídrom spomedzi výrobcov týchto zariadení vyrastá veľmi zdatná konkurencia. Firma sa rozhodla diverzifikovať operačné systémy v rôznych typoch svojich smart-telefónov, keď okrem najrozšírenejšieho OS Symbian predstavila modely na platforme Palm OS 5 a Microsoft Pocket PC Phone Edition. Podľa predstaviteľov spoločnosti sa tak firma snaží vyjsť v ústrety špecifickým požiadavkám operátorov. Toto kritérium napĺňajú aj viacmódové telefóny výrobcu. Triband telefóny pre siete GSM 900/1800/1900 MHz už nie sú ničím výnimočné, ale prístroje pre rôzne normy sietí 3G ako WCDMA/ CDMA2000 (SCH-W110), či zariadenia komunikujúce v sieťach GSM a CDMA2000 na frekvenciách 900/1800/2100 MHz (SGH-Z100) zatiaľ rozhodne bežné nie sú a predstavujú zaujímavé riešenie pre manažérov cestujúcich mimo Európy.
Skutočnosť, že mobilný telefón sa vyvíja z pôvodného komunikačného zariadenia pre prenos hlasu na multifunkčný „uvoľňovač emócií“ potvrdzujú aj predstavené zariadenia.
SGH-P700 je telefón pre siete GSM/GPRS s televíznym prijímačom pre príjem terestriálneho vysielania, vybavený TFT displejom s 265 tisíc farbami a zabudovaným fotoaparátom.
SGH-i500 s operačným systémom Palm OS 5 obsahuje fotoaparát s rozlíšením milión pixelov - takéto telefóny pre siete GSM/GPRS doteraz neboli dostupné (na rozdiel od sietí CDMA a WCDMA). Riešenie je plnohodnotným PDA počítačom s funkciami telefónu a digitálneho fotoaparátu.
Megapixelové fotoaparáty však nepredstavujú koniec noviniek v multimediálnych telefónoch. Zvyšovanie kvality fotoaparátov v mobiloch môže zamiešať karty tradičným výrobcom fototechniky - už dnes počet predaných telefónov so zabudovaným fotoaparátom prevyšuje predaj samostatných fotoaparátov. Ak si mnohí myslia, že rozlíšenie 0,3 Mpixelov vo väčšine dnes predávaných modelov mobilných telefónov je dobré len pre MMS a na hranie, majú snáď pravdu. Stačí si však spomenúť na posmešky výrobcov pri nástupe prvých digitálnych fotoaparátov s nízkym rozlíšením a porovnať s dnešnou situáciou, keď trh ponúka nepreberné množstvo modelov od hobby po profesionálne kategórie. Milión pixelov (a ohlásené sú už 2 Mpixelové modely) v mobile už predstavuje inú, pre bežného spotrebiteľa dostatočnú kvalitu.
Do tejto kategórie môžeme zaradiť aj model iného juhokórejského výrobcu prezentovaný v Ženeve. Firma LG predstavila svoj inteligentný telefón LG-KC8000 s fotoaparátom o rozlíšení 1,1 Mpixelov a integrovanou pamäťou 196 MB, z toho až 128 MB je určených pre multimédiá. Ak k tomu prirátame schopnosť zaznamenávať okrem statických obrázkov aj video o dĺžke až jednej hodiny, dostávame súbor funkcií, ktoré by sme v telefóne donedávna rozhodne neočakávali. Zdá sa, že videokamera v mobile je ďalšou métou pre telekomunikačných výrobcov - podmienkou komerčného úspechu je popri vyhovujúcom rozlíšení aj dostatočná dĺžka záznamu. Splnenie tejto podmienky je pri súčasných kapacitách pamäťových kariet a klesajúcich cenách veľmi reálne. A keďže hodinové (alebo aj niekoľkominútové) video sa už vymyká zo sféry multimediálnych správ MMS, adresátom takýchto produktov zrejme budú zákazníci, ktorí dnes siahajú po videokamere, aby zdokumentovali svoje voľné chvíle.
Samsung predstavil dokonca telefón SCH-V420, žiaľ, určený len pre siete CDMA, umožňujúci zaznamenať video v trvaní 2 hodín. Výrobcovia spotrebnej elektroniky zrejme budú musieť inovovať svoju produkciu, inak im fenomén mobilných telefónov môže spôsobiť starosti.
WiFi - konkurencia pre mobilné siete 3G?
Hľadaním odpovede na často kladenú otázku sa zaoberali aj účastníci ženevského fóra.
Výkonný riaditeľ firmy Qualcomm, amerického výrobcu technológií a čipov pre siete CDMA, na seminári uviedol, že nevidí konkurenciu medzi sieťami 3G a WiFi (rádiové siete LAN na báze protokolu 802.11b) ako reálnu, pôjde skôr o spoluprácu. Podľa neho sa siete WiFi budú používať viac v domácnostiach a školských areáloch, veľkoplošné pokrytie spojené s výstavbou množstva prístupových bodov, tzv. hot-spotov by bolo totiž mimoriadne nákladné.
Jean-Pierre Bienaimé, predseda UMTS Forum, taktiež nepredpokladá konkurenciu medzi WiFi a 3G. Podľa neho obidve siete pokrývajú rozličné zákaznícke segmenty, keďže WiFi je určené pre statickú dátovú komunikáciu a 3G umožňuje prijímať dáta v pohybe.
Odborníci predpokladajú skorý príchod duálnych riešení, ktoré umožnia komunikovať cez WiFi aj siete 3G. Tie by mali priniesť jednak notebooky obsahujúce rozhrania pre obidva druhy sietí, jednak mobilné telefóny s možnosťou pripojenia do WiFi.
V každom prípade rádiové siete LAN (WLAN) skrývajú značný potenciál. Podľa odhadov spoločnosti BWCS pripadne v roku 2007 na siete WLAN 12% z celkového bezdrôtového prenosu dát, pričom celkový obrat tohto trhu by mal dosiahnuť v rovnakom období 75,65 miliárd USD.
Drahý broadband
Ak sa náš majoritný fixný telekomunikačný operátor Slovenské telekomunikácie stretáva s kritikou za vysoké ceny a dátové obmedzenia pri službe ADSL, nie je v tomto smere európskou výnimkou. Podobná kritika zaznela na konferencii v rámci ženevskej výstavy aj na subjekty telekomunikačných trhov európskych krajín ako celku. Kritizovaní však neboli len operátori za svoju cenovú politiku, ale aj regulátori, ktorí vďaka zlej stratégii spôsobili zaostávanie Európy v širokopásmovej vysokorýchlostnej komunikácii oproti krajinám regiónu Ázia-Pacifik a Severnej Ameriky. Európa so svojou priemernou penetráciou broadband pripojenia 8,5% značne zaostáva za USA a Kanadou s 11% ku koncu r. 2002, nehovoriac o Hong Kongu (15%), alebo o Južnej Kórei s 21%-nou penetráciou.
Ďalšou slabinou je rýchlosť, inak povedané predstava, kde začína broadband nie je zďaleka jednotná. Japonský a kórejský zákazník dostane s broadband pripojením rýchlosť pre sťahovanie dát 8 - 12 Mbit/s, zatiaľ čo základný európsky balík DSL služieb začína takmer o dva rády nižšie - na 128 kbit/s. (Z tohto pohľadu sme na Slovensku so 768 kbit/s lepší.)
Politici považujú stav za vážny, pretože zaostávanie v tejto oblasti sa môže premietnuť do zníženej konkurencieschopnosti európskych ekonomík.
Ako uviedol Dr. Tim Kelly ( ITU ), kombinácia opatrení telekomunikačných regulátorov spolu s realistickou, na služby orientovanou ponukou operátorov a motiváciou predajcov bude kritickým faktorom pri európskych snahách o odstránenie zaostávania.
Rok 2004 bol označený ako európsky „rok broadbandu“, kedy by sa počas 12-tich mesiacov mal zvýšiť počet užívateľov vysokorýchlostného pripojenia v Európe z 9 na 17,5 miliónov a podľa predpovedí IDATE by v r. 2007 mala broadband pripojením disponovať tretina európskych domácností.
Ostáva veriť, že optimistické vízie tohtoročného World Telekom-u budú bližšie k realite ako tie pred štyrmi rokmi a slovenské domácnosti do štatistík broadband pripojení prispejú čo najväčším dielom. Aby sa tak stalo, rok 2004 by mal byť rokom broadbandu aj u nás.
Juraj Procházka
