Pre každú vládu patria kroky, ktoré by viedli k zníženiu nezamestnanosti v krajine, medzi prioritné. Nasadenie informačných technológií v štátnej správe na úrovni našich Úradov práce dopomohlo susednému Rakúsku dosiahnuť piate miesto spomedzi Európskych krajín s najnižšou nezamestnanosťou.

AMS 2000plus

Pred pár rokmi sa po parlamentných voľbách nastupujúca rakúska vláda rozhodla, že podpora a pomoc v nezamestnanosti budú mať inú podobu ako dovtedy. Úrady práce potrebovali informačný systém, ktorý by nielen jednotlivé regióny zjednotil, ale aj umožnil prepojenie na sociálnu poisťovňu, či subjekty ponúkajúce zamestnanie. Vezmúc do úvahy náročnosť celého projektu sa zvolila forma úplného outsourcingu. Pre tento účel bola založená súkromná spoločnosť amsbg (60% Siemense Bussiness Services a 40% EDVg), ktorej jediný kontrakt spočíva vo vybudovaní a prevádzke infraštruktúry, ako aj tréningu zamestnancov AMS (Arbeitsmarktservice), čiže Úradov práce. Projekt dostal meno AMS 2000plus. AMS zamestnáva okolo 4,5 tisíca ľudí v 9. regiónoch krajiny. Pre nezamestnaných to znamená 97 kontaktných miest. Všetky údaje zozbierané počas pracovného dňa sa prostredníctvom siete, pri dodržaní maximálnych bezpečnostných opatrení na ochranu dát, sústreďujú v centrálnej databáze vo Viedni. Tým pádom si už nemusia jednotlivé kontaktné centrá pravidelne sťahovať aktuálny stav ponuky a dopytu po práci, ale pracujú s aktuálnym obsahom neustále. Napriek tomu, že v Rakúsku nie je zo zákona povinné hlásiť voľné miesta automaticky na Úrad práce, vznikla databáza miest, ktorá ani na rakúskom webe nemá obdoby. Podobne ako aj u nás existujú síce súkromné spoločnosti zaoberajúce sa sprostredkovaním práce, avšak stránky takýchto spoločností kvôli spoplatneniu svojich služieb nie sú tak navštevované ako databáza AMS, kde si záujemca nájde informácie zadarmo. Odzrkadlilo sa to aj v číslach: pokiaľ do spustenia systému bol občan u našich susedov priemerne nezamestnaný 130 dní, dnes uplynie len 106 dní, kým si nenájde nové zamestnanie.

Zóny

Mnohí, ktorí na vlastnej koži skúsili, čo znamená prísť o prácu, tvrdia, že návštevy Úradu práce sú zabitým časom, keďže cesta k novému zamestnaniu tadiaľto nevedie. V prípade AMS sa návšteva úradu nemusí zákonite meniť na niekoľko hodín strávených na chodbe a následnú konzultáciu so zamestnancom na tému koľko pohovorov som za ostatné obdobie absolvoval.

V projekte AMS 2000plus sa počíta s troma zónami. Prvá je akýsi informačný kiosk. Do tejto zóny má prístup ktokoľvek, kto hľadá informácie ohľadom zamestnania. Je to vlastne zopár terminálov s webovým rozhraním, ktoré ponúkajú vyhľadávanie práce nielen v databáze AMS, ale aj na webe bez potreby akejkoľvek registrácie. Do tejto zóny častokrát vstupujú nielen nezamestnaní, ale aj študenti, ktorí by si výber ďalšieho štúdia mohli uľahčiť tým, že budú poznať bližšie situáciu na trhu s pracovnými príležitosťami. Tým by sa aspoň čiastočne mohlo eliminovať to, že po úspešnom zavŕšení štúdia niet pozícií pre absolventov. Druhá zóna je viac-menej identická ako u nás. Ide o servisnú zónu, kde na konkrétne požiadavky zákazníka hľadajú adekvátnu ponuku. Predsa sú však isté rozdiely. Po zadaní konkrétnych údajov, ktoré poskytne nezamestnaný občan, sa tieto uložia do databázy a každú noc prebehne akési automatické párovanie ponuka-dopyt z celej krajiny. Tieto výsledky sa potom vytlačia pre zákazníka. Ak automatické párovanie z akéhokoľvek dôvodu nevyhovuje, je možnosť ručne zadať požiadavky a aktuálne ponuky čítať priamo z monitora. Vývoj rozhrania pre zamestnanca, kde okrem spomenutého má možnosť jednoduchej kalkulácie požiadaviek pre určenie výšky sociálnej dávky, či podpory v nezamestnanosti trval neuveriteľných 25 rokov.

Aby sa predišlo čakaniu, všetky návštevy sú na časenky a maximálna doba, pokiaľ je klient na „sedení“, je obmedzená na 15 min. Ďalší krok, ktorý má proces nájdenia práce pre klienta urýchliť je ten, že v Servisnej zóne môže zotrvať maximálne 3 mesiace. Ak sa mu počas tohto obdobia nepodarí nájsť prácu, postupuje ďalej do tzv. Poradenskej zóny. Tretia zóna ponúka riešenie pre dlhodobo nezamestnaných ľudí. Ak sa počas troch mesiacov neobjavila v databáze práca, ktorá by zodpovedala požiadavkám nezamestnaného, je ponúknutá rekvalifikácia. To je jedno z možností východiska z nezávideniahodnej situácie pre klienta. Naopak, stimulom pre toho čo má voľné kapacity, môže byť napríklad ponuka od AMS: ak zamestná uchádzača dlhodobejšie, dokážu sa dohodnúť na kompenzácii časti jeho výplaty. Samozrejme, ani spomenuté zóny neriešia problematiku čiernej práce. Ale ak má pracovník AMS akúkoľvek indíciu o tom, že by niekto mohol popri poberaní podpory v nezamestnanosti aj niekde pracovať, môže mu „naordinovať“ hoci aj každodennú návštevu úradu.

e-services

Najväčšej popularite sa na webstránke AMS (www.ams.or.at) teší eJob-Room. Je to vlastne prístup do databázy cez on-line formulár. Nájdete tam burzu práce ako každú inú. Komunikácia môže prebiehať aj cez e-mail, alebo dokonca SMS. Rovnako úspešná je aj služba, ktorá umožňuje pohodlne získať tzv. potvrdenie pre lekára, čo je u nás karta poistenca. Tú v Rakúsku nevydáva zdravotná poisťovňa, ale zamestnávateľ. Ak občan príde o prácu, potrebuje kartu, ktorú mu na čas vydá AMS. Gerald Moser z amsbg: „Zhruba 5% nezamestnaných si volí elektronickú formu vyžiadania tohto potvrdenia, ktoré mu úrad doručí poštou. K dispozícii sú, samozrejme, v elektronickej podobe aj ostatné druhy formulárov, napríklad potvrdenie o nezamestnanosti pre rôzne organizácie, zatiaľ však len na vyplnenie a stiahnutie, bez možnosti interaktivity.“ A do tretice www.beruf4U.at - web stránka určená pre mladých. Pomáha pri výbere školy v nadväznosti na ďalšie uplatnenie sa v praxi.

Súčasnosť

Všetko je postavené na otvorenej internetovej technológii. Aj napriek tomu, že podobný projekt má EÚ, môže sa AMS 2000plus, rok pred zavŕšením projektu, hrdiť uznaním aj z Bruselu. Na e-government Awards bol označený za jeden z najlepších e-government projektov v Európe. Samozrejme všetko je postavené tak, aby sa aj po rozšírení EÚ o kandidátske krajiny dal prevádzkovať server, či databáza, ktorá bude kŕmená z jednotlivých krajín. Walter Fortunal z amsbg nevylučuje, že sa v ich databáze raz neobjavia aj požiadavky, či ponuky napr. z Rumunska, či Slovenska.

Budúcnosť

Tá vzdialená sa bude niesť v znamení budovania virtuálnych kontaktných centier pre nezamestnaných, ako ďalší krok smerom k e-governmentu.

Kroky v blízkej budúcnosti budú viesť k väčšej mobilite. Všetky technológie spejú k samoobsluhe cez rozhranie webového prehliadača. Homologizácia siete a technológií bude mať za následok, že celá komunikácia sa prenesie do prostredia internetu.

Dnes zatiaľ nemajú prístup do databázy zástupcovia súkromného sektora so svojimi ponukami. Preto sa musí vyriešiť výmena dát B2B on-line na základe preddefinovaných pravidiel. Tak isto sa ráta s prepojením sietí, ktoré by zabezpečovalo to, že hlásenie o prepustení zamestnanca nejde iba do sociálnej poisťovne, ale aj na Úrad práce, čím by sa ešte mohol skrátiť čas, potrebný pre vyhľadanie nového zamestnania pre danú osobu.

AMS 2000plus k 21. 12. 2002:

* 5965 osobných počítačov

* 5423 tlačiarní

* 2 aplikačné servre

* 162 kancelárskych serverov

* 946 tréningov pre zamestnancov AMS

* 68 rôznych druhov modulov pre výučbu a tréning

* ročné náklady na prevádzku 45 miliónov eúr

Stratégia podpory rastu zamestnanosti

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predložilo materiál Stratégia podpory rastu zamestnanosti na základe reformy sociálneho systému a trhu práce, podľa ktorého Slovensko a jeho obyvatelia už niekoľko rokov považujú za najvýznamnejšie spoločenské problémy otázky zamestnanosti a chudoby. Pre tvorbu pracovných príležitostí a znižovanie chudoby je dôležitý celkový stav ekonomiky v krajine, nie je to však jediná podmienka a ani záruka zvyšovania zamestnanosti a obmedzovania chudoby. Dôležitým faktorom je okrem motivačných aspektov sociálnej politiky aj pružnosť trhu práce, teda schopnosť zamestnávateľov a pracovnej sily prispôsobovať sa a pružne reagovať na ekonomické a sociálne zmeny. Trh práce Slovenska trpí v súčasnosti viacerými vážnymi problémami, ktoré prispievajú k vysokej miere nezamestnanosti a nízkej zamestnanosti. Slovensko má veľmi vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných a veľmi vysoký podiel nízko kvalifikovaných jednotlivcov na nezamestnanosti. Pracovná sila je málo mobilná, najmä medzi jednotlivými krajmi. Trh práce je nepružný, nereaguje adekvátne na zmeny v spoločnosti, pričom pružnosť chýba ako na strane ponuky, tak aj na strane dopytu po práci. Zdanenie práce je extrémne vysoké vďaka celkovo pomerne vysokej miere zdanenia a relatívnemu dôrazu práve na zdanenie práce.

Sociálny systém je po desiatkach čiastkových zmien bez filozofie a predstavuje pre chudobných a nezamestnaných pascu. Zneužívanie sociálneho systému je častým javom, pričom neexistujú účinné prostriedky na identifikovanie zneužívateľov a postihy voči nim. Aktívna politika trhu práce a aktivačné opatrenia voči nezamestnaným sú nákladné a ich účinnosť a efektívnosť je veľmi otázna. Štátna správa v oblasti sociálnych vecí a verejné služby zamestnanosti sú štruktúrované podľa potrieb administratívy, nie podľa potrieb občanov a trhov práce. V súčasnej podobe nepredstavujú účinný nástroj na riešenie sociálnych problémov a na rast zamestnanosti. Jedným z dôležitých cieľov vlády, prispievajúcich k rastu zamestnanosti, je efektívnejšie zabezpečenie štátnej správy a služieb v oblasti trhu práce a sociálnych vecí. Jej súčasťou bude:

- modernizácia štátnej správy a verejných služieb v oblasti sociálnych vecí a trhu práce, ktorá sa odohrá v nadväznosti na zrušenie okresných úradov a spoločný výkon kompetencií v tejto oblasti

- výrazné posilnenie úlohy služieb zamestnanosti pri predchádzaní vzniku dlhodobej nezamestnanosti a cielenom prístupe k nezamestnaným

- podpora alternatívneho poskytovania sociálnych služieb a služieb zamestnanosti

- tzv. viacrýchlostný prístup k decentralizácii zostávajúcich kompetencií štátu v oblasti práce, sociálnych vecí a rodiny

Navrhovaný prístup k modernizácii štátnej správy a verejných služieb zamestnanosti vychádza zo skutočnosti, že okresné úrady práce a odbory sociálnych vecí okresných úradov riešia do veľkej miery situáciu tých istých klientov, z potreby riešiť otázku usporiadania miestnej štátnej správy po zániku okresných úradoch a z pozitívnej skúsenosti z krajín, kde realizovali podobné kroky (napr. Austrália, Veľká Británia).

Spoločný výkon kompetencií v oblasti sociálnych vecí a trhu práce prispeje k redukcii počtu zamestnancov štátnej správy tým, že nepočíta s využitím zamestnancov okresných a krajských úradov, ktorí vykonávajú tzv. obslužné čin- nosti ekonomického a technického charakteru. Stratégia predpokladá razantnú zmenu v dnešnej sieti štátnej správy a NÚP tak, aby sa vytvorila sieť, ktorá prostredníctvom pobočiek a kontaktných miest bude zodpovedať potrebám jednotlivých trhov práce a dostupnosti služieb pre občanov, nie centrálne určenému administratívnemu usporiadaniu. Po skončení reformy by výkon služieb a štátnej správy pre občana mal byť pre jeho osobu v rovnakej alebo nižšej vzdialenosti ako pred reformou. Čoraz väčší podiel času a prostriedkov bude venovaný menej častým, ale rozsiahlejším a hĺbkovejším aktivitám venovaným konkrétnej osobe a to najmä absolventom a krátkodobo nezamestnaným, pretože pri obidvoch skupinách je vysoká pravdepodobnosť úspechu pri skorom a razantnom zásahu.

Ďalším nástrojom efektívnejšieho zabezpečenia štátnej správy a služieb v oblasti trhu práce a sociálnych vecí, s ktorým stratégia počíta bude podpora alternatívnych služieb zamestnanosti a sociálnej participácie. Vláda bude podporovať vznik ďalších foriem služieb zamestnanosti, ktoré budú na profesionálnej úrovni pôsobiť popri verejných službách zamestnanosti, resp. ich dopĺňať, ako aj vznik a razantný rozvoj agentúr dočasného zamestnávania. S tým bude súvisieť aj podpora projektov sociálnej aktivity zo strany mimovládnych organizácií.

Podľa Ústavy SR zaručuje štát každému, kto ju potrebuje, určitú minimálnu úroveň sociálnej pomoci. Túto garanciu môže štát napĺňať priamo alebo prostredníctvom tretích osôb, napríklad miestnej samosprávy.

Potenciálnym kladom samosprávneho poskytovania sociálnej pomoci je lepšia prispôsobenosť miestnym podmienkam a väčšia informovanosť miestnej samosprávy o tom, kto naozaj pomoc potrebuje a kto ju zneužíva. Využitie tohto potenciálu všetkými obcami po prípadnej decentralizácii by však bolo znemožnené dvoma faktormi.

Prvým je to, že vzhľadom na rôznorodú ekonomickú silu jednotlivých obcí sa nedá ani po fiškálnej decentralizácii predpokladať schopnosť obcí financovať túto pomoc z vlastných zdrojov a išlo by o pokračujúci transfer zo štátneho rozpočtu. Druhým je súčasná nedostatočná administratívna kapacita menších obcí s vysokou mierou sociálnej odkázanosti. Spolu to znamená, že mnohé samosprávy by nemuseli byť schopné ani motivované spravovať v najbližších rokoch sociálnu pomoc efektívnejšie ako štátna správa. (rak)