Predstavte si, že vašim rodičom v päťdesiatych rokoch zhabali štyridsaťárový pozemok a dnes vám zaň štát dáva sedemnásť a pol tisíca korún. Napriek tomu, že ide o pozemok na lukratívnom mieste Košíc, na ktorom stojí budova Detského lôžkového oddelenia NsP Košice-okolie.

Za peniaze z Ameriky

Šesťdesiatdeväťročná Anna Tlumačová a jej brat Jozef Kašper tvrdia, že o role, ktoré kúpili za otcove ťažko zarobené peniaze v Amerike, ich pred vyše päťdesiatimi rokmi násilím obral štát.

„Na pozemok s rozlohou 4 578 štvorcových metrov sme si robili ako ich potomkovia reštitučný nárok. Šesťstosedemdesiat štvorcových metrov nám bolo v rámci reštitúcie vydaných, ale v dezolátnom stave. Pozemkom vedie vysoké napätie k trafostanici, telefónny kábel, vyrovnávacie potrubie vody a podzemný jarok z magnezitky. Zvyšok, s výmerou takmer štyritisíc štvorcových metrov, s nami ako oprávnenými osobami nebol dosiaľ reštitučne vyrovnaný. K odškodneniu za danú parcelu zatiaľ nedošlo, pretože nám za ňu ponúkali neadekvátnu náhradu. Nedá sa predsa porovnávať lokalita v Čermeli s pozemkom za košickým letiskom či v Šaci. Rovnako ani vyrátanú finančnú náhradu nepovažujeme za adekvátnu,“ vysvetľujú súrodenci.

Rozdiel vyše troch miliónov

Ako sme sa dozvedeli, v roku 1995 Pozemkový úrad Košice-mesto súrodencom priznal reštitučný nárok. Nepriznal im však vlastnícke právo na nehnuteľnosť, lebo pozemok je zastavaný a stavby bránia jeho poľnohospodárskemu využitiu.

Reštituenti teda mali nárok na bezplatný prevod vlastníctva k pozemku v primeranej kvalite ako bol pôvodný, alebo mohli požiadať o finančnú náhradu. To aj urobili, aké však bolo ich prekvapenie, keď im cenu parcely vyčíslili na 17 586 korún! Ocenenie, vykonané na základe pozemkovej mapy, totiž vychádzalo z ceny 4,50 Sk za štvorcový meter.

Anna Tlumačová a Jozef Kašper si dali urobiť znalecký posudok, podľa ktorého iba hodnota oplotenia a porastov na parcele v roku 1949 predstavovala 27 613 korún. Cenu pozemku znalec nehodnotil, pretože jeho cena bola určená Pozemkovým úradom. Na základe požiadavky objednávateľov ju však v posudku pre informáciu uviedol. Citujme jeho slová – vzhľadom na platné predpisy na oceňovanie nehnuteľnosti – ju stanovil na 3 milióny 126 tisíc korún.

Trhové ceny v danej lokalite sú ešte vyššie, pohybujú sa okolo tisícky za štvorcový meter.

Nie zastavaná plocha, ale roľa

Podľa Ing. Mileny Petríkovej, vedúcej odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Okresného úradu Košice I, ktorý prebral agendu bývalého Pozemkového úradu, by bolo protizákonné uvažovať s trhovou cenou nehnuteľnosti.

Z pozemnoknižnej zápisnice vyplýva, že vlastníctvo rodičom oprávnených osôb zaniklo na základne právoplatného výmeru zo dňa 17. októbra 1949 pre druh pozemku roľa. Tento druh pozemku bol rozhodujúci pre posudzovanie reštitučného nároku podľa zákona o pôde a pre vyhotovenie ocenenia. Náhrady sa poskytujú v cenách platných ku dňu účinnosti zákona o pôde,“ konštatuje Ing. Petríková.

Znalecký posudok bol podľa nej vypracovaný podľa iných právnych predpisov a predovšetkým určoval trhovú cenu pre súčasne platný druh pozemku ‘zastavaná plocha‘ a nie pre druh pozemku ‘roľa‘, ku ktorému zaniklo vlastnícke právo. Pozemnoknižný výpis dokazuje, že parcela sa zmenila na zastavanú plochu až v novembri 1962, teda v čase, keď bol jej vlastníkom už Československý štát.

Právoplatne ukončené

„Záverom zdôrazňujeme, že ide o právne ukončenú vec, lebo podľa platných právnych predpisov v tomto prípade neprichádza do úvahy žiadna zmena rozhodnutí, keďže od ich právoplatnosti uplynulo obdobie dlhšie ako tri roky,“ dodáva Ing. Petríková.

Súrodenci operujú tým, že budovy vo vlastníctve štátu budú už za chvíľu minulosťou, pretože si ich prenajme alebo odkúpi súkromný subjekt. A domnievajú sa, že majú na ne prinajmenšom taký istý nárok, ako ktokoľvek iný.

„Ak má majetok štátu, stojaci na pozemku našich rodičov, ktorým bol násilne odobratý, prejsť do súkromných rúk, prečo nie do našich? Oslovili sme v tejto veci ministerstvo zdravotníctva a pokiaľ pôjde objekt do privatizácie, budeme sa oň takisto uchádzať,“ hovoria.

JAROSLAVA GAJDOŠOVÁ