Brusel 3. novembra (TASR) Neplnenie podmienok prístupovej zmluvy v oceliarskom sektore, meškanie pri budovaní poľnohospodárskej platobnej agentúry a zavádzaní integrovaného administratívneho a kontrolného systému (IACS), ako aj pri modernizácii potravinárskych podnikov. To sú štyri oblasti, v ktorých je Európska komisia "vážne znepokojená", a vyzýva Slovensko na "okamžité a rozhodné" opatrenia, ak chce byť pripravené na členstvo v EÚ k dátumu vstupu.
Vyplýva to zo súhrnného dokumentu, ktorý bude v stredu sprevádzať monitorovacie správy EK o pripravenosti vstupujúcich krajín na členstvo v únii. K týmto štyrom "červeným bodom" pošle komisia do Bratislavy varovné listy, v ktorých vyzve na nápravu.
Špecifickým problémom Slovenska je objem výroby ocele košickým US Steel. V prístupovej zmluve sa EÚ a SR dohodli na zachovaní štátnej pomoci pre tento podnik za predpokladu, že od roku 2002 bude znižovať rast produkcie. Výroba sa však vlani i tento rok zvýšila, čo Brusel pobúrilo. Slovensko ale tvrdí, že obmedzenia budú platiť, až keď vstúpi do platnosti prístupová zmluva, v ktorej sú uvedené ďalšie problémy má Slovensko spoločné s inými. Ide o meškanie pri budovaní poľnohospodárskej platobnej agentúry a zavádzaní tzv. integrovaného administratívneho a kontrolného systému (IACS), ktorý je vlastne elektronickou databázou všetkých pozemkov, fariem a ich majiteľov. Bez týchto mechanizmov slovenskí farmári nebudú môcť po vstupe do EÚ dostávať priame a ďalšie poľnohospodárske platby.
Štvrtý "červený bod" sa týka tiež poľnohospodárstva, konkrétne mnohých potravinárskych podnikov, v ktorých neboli zavedené prísne hygienické predpisy. Ak sa tak nestane, tieto najmä mliekarne a mäsokombináty budú musieť po vstupe do únie ukončiť činnosť. Ešte stále majú ale možnosť požiadať o prechodné obdobie na modernizáciu, počas ktorého by mohli vyrábať len pre vnútorný trh.
Okrem štyroch naliehavých problémov upozorňuje komisia Slovensko na celý rad menej závažných nedostatkov, na ktorých odstránenie je potrebné "zvýšené úsilie". Ide o rôzne problémy v celkovo 13 kapitolách legislatívy EÚ, kde ešte celkom nebola zladená slovenská legislatíva s európskou.
Komisia spomína okrem iného vzájomné uznávanie profesionálnych kvalifikácií vo voľnom pohybe osôb, ochranu osobných údajov a poistenie pri voľnom pohybe služieb, ochranu intelektuálnych a priemyselných práv v práve spoločnosti, chýbajúcu antidiskriminačnú legislatívu v sociálnej politike, priemyselné znečistenie v životnom prostredí, boj proti korupcii, azylovú a vízovú politiku a ochranu vonkajších hraníc v kapitole spravodlivosť a vnútro.
V daňovej politike nie sú celkom zladené spotrebné dane a DPH, treba posilniť inštitúcie a finančnú správu a kontrolu v regionálnej politike, zosúladiť bilaterálne zmluvy s tretími štátmi v kapitole vonkajšie vzťahy, zabezpečiť ochranu finančných záujmov EÚ v kapitole finančná kontrola, rešpektovanie sociálnych a technických predpisov v cestnej doprave.
Najväčší počet týchto "oranžových" bodov je logicky v poľnohospodárstve, ktoré tvorí polovicu celej legislatívy EÚ. Pridať treba v príprave na spoločné trhové pravidlá pre cukor, víno a hovädzie mäso, pri budovaní veterinárneho kontrolného systému, opatreniach proti chorobe šialených kráv (BSE) a podobným ochoreniam zvierat, v poriadku nie sú limity rezíduí pesticíd v potravinách. Oranžové alebo červené body má Slovensko v pätnástich, teda polovici z celkového počtu kapitol európskej legislatívy. V ostatných komisia konštatuje, že Slovensko bude k dátumu vstupu pripravené plne uplatňovať príslušnú legislatívu.
Slovenská časť súhrnného dokumentu tiež na jeden a pol strane pripomína Slovensku, aby boj proti korupcii naďalej považovalo za hlavnú prioritu, najmä čo sa týka prísneho vynucovania existujúcich pravidiel. V oblastiach ako konflikt záujmov, financovanie politických strán a lobovanie by mali byť prijaté ďalšie legislatívne opatrenia, vyzýva komisia v dokumente, ktorého časti má TASR k dispozícii.
EK tiež žiada ďalšie úsilie pri skracovaní súdnych procesov a posilnenie administratívnych kapacít súdnej rady. Hoci celkovo považuje EK administratívne kapacity v súdnictve a štátnej správe za dostatočné na uplatnenie príslušnej legislatívy EÚ, stále vidí priestor na zlepšovanie. Mal by sa zvýšiť tiež počet pracovníkov v štátnej správe v tých oblastiach, ktoré súvisia s európskou integráciou, vyzýva ďalej komisia.
Súhrnný dokument obsahuje krátke jeden a polstranové zhrnutia celých monitorovacích správ pre jednotlivé krajiny. Tieto dokumenty EK schváli a zverejní v stredu.
Najhoršie hodnotenie dostane Poľsko, ktoré bude komisia varovať v deviatich prípadoch (okrem iného platobná agentúra a IACS, hygienické predpisy v potravinárstve, uznávanie diplomov, opatrenia proti BSE, pravidlá pre pohyb hospodárskych zvierat). Štyri maďarské červené body sa budú týkať poľnohospodárstva: platobná agentúra, IACS, hygienické normy v potravinárstve a predpisy v oblasti vidieckeho rozvoja.
Českej republike uvádza síce dokument EK štyri vážne nedostatky, jeden z nich zákon o verejnom obstarávaní však Praha odstránila minulý týždeň, keď parlament zákon schválil. Text správy sa už ale nemenil, EK na to však v stredu upozorní na tlačových konferenciách. Ostávajúce tri varovania sa týkajú uznávania diplomov, hygienických predpisov v potravinárstve a sociálnych a technických predpisov v cestnej doprave.
Súhrnný dokument i jednotlivé veľmi podrobné a technické monitorovacie správy EK schváli a zverejní v stredu, keď ich tiež predloží Európskemu parlamentu.
(spravodajca TASR Robert Sermek) juh Upozornenie: Medzinárodná redakcia TASR vydá k správe zvukový záznam
