Štyri z nekonečného množstva nikdy sa neopakujúcich obrazov, ktoré sú interaktívnou scénografiou grafického dizajnéra Jána Šicka k inscenácii Martina Crimpa Pokusy o její život v pražskom Divadle M. U. T.
„Na grafickom dizajne ma baví široká možnosť jeho využitia,“ povedal pre SME na vyhlasovaní výsledkovej bienálovej súťaže Národná cena za dizajn 2003 jeden z jej laureátov JÁN ŠICKO. Vedel, o čom hovorí, veď toto prestížne ocenenie získal za projekt, v ktorom spojil grafický dizajn s divadlom, konkrétne s inscenáciou hry anglického autora Martina Crimpa Pokusy o její život v podaní experimentálneho pražského divadla M. U. T.
„Bol to môj prvý profesijný vstup na divadelnú scénu,“ hovorí čerstvý absolvent grafického dizajnu a dnes doktorand na Vysokej škole výtvarných umení, ktorého netradičný a invenčný výtvarný rukopis niekoľko rokov určoval vizuál kultúrneho časopisu Vlna či viacerých kníh. „Cez Vlnu som sa vlastne vďaka Jánovi Šimkovi, slovenskému divadelníkovi, pôsobiacemu v Prahe, dostal aj k tomuto projektu.“ Mozaikovitý text Crimpovej hry ponúka príbeh Anny, chudobného dievčaťa z Bosny, snažiaceho sa uchytiť v západnej Európe, vo forme sedemnástich scenárov, pričom inscenácia je koncipovaná ako šou, v ktorej sa prelínajú divadelné, hudobné, tanečné, výtvarné a multimediálne výrazové prostriedky.
„Autor vytvoril pre divadlo interaktívny grafický program umožňujúci vizuálnu dataprojekciu v reálnom čase,“ charakterizuje projekt medzinárodná porota, vedená Petrom Paliatkom. Ak sa vraví o výtvarnom diele, že je lepšie raz ho vidieť, než o ňom ikskrát čítať, tak v prípade Šickovho programu to platí dvojnásobne. „Je to typografická projekcia,“ približuje svoju prácu ocenený výtvarník, „ktorej základným textom je meno autora a názov hry. Tento text sa v priebehu predstavenia pretvára v nekonečné množstvo variácií, sprevádzajúcich inscenáciu ako stále sa meniaca kulisa na obrovskej obrazovke.“
Nie je to však len naprogramovaná vizualita, tvar a jej dynamika sa menili počas predstavenia podľa pokynov operátora, ktorý tak doň aktívne vstupoval. „Najskôr som počítač obsluhoval ja, neskôr režisér, obaja sme sa stávali ďalšími hercami. Výsledkom nikdy sa neopakujúcich obrazov, reflektujúcich dianie na javisku, je jedinečnosť a originalita každého predstavenia.“
Výtvarník, ktorý je spoluzakladateľom multimediálneho zoskupenia Signall, vo svojich projektoch presahuje lineárne komponovanie dizajnu. Aj v predstavení Pokusy o její život je grafický dizajn vlastne scénografickým prvkom, dokonca jediným. „Myslím, že umelo hľadať nejaké hranice je zbytočné,“ dodáva.
V hre Martin Crimp posúva večnú Shakespearovu hamletovskú dilemu „Byť, či nebyť?“ do podoby „Kde byť a kde nebyť?“ Vychádzajúc z doterajších úspešných prác Jána Šicka sa zdá, že jeho táto otázka nemusí trápiť.
ALEXANDER BALOGH
