statkára Rudnyanského. O päť rokov neskôr, po oslobodení, tentoraz rodine Rudnayanských, skonfiškoval pozemky zasa československý štát.
Po revolúcii prišli reštitúcie. Rodina Rudnyanských si na pôdu uplatnila majetkový nárok a štát ho uznal. Pôvodné nehnuteľnosti im vydať ale nemohol, lebo v druhej pozemkovej reforme boli pridelené iným ľuďom.
Dostali za ne finančnú náhradu. Slovenský pozemkový fond výšku sumy odmietol zverejniť, odvoláva sa na zákon o ochrane osobných údajov. Podľa našich informácií boli žijúci dedičia významnými reštituentmi v okrese Nové Zámky. Rodina Winterovcov si nárok do konca roku 1992 neuplatnila. O tejto možnosti nevedela.
O odškodnení rodiny statkára sa až po desiatich rokoch dozvedel syn pôvodných majiteľov, dnes už 95-ročný Ladislav Winter, ktorý žije v Austrálii. Vzápätí napísal Tomášovi Langovi z Nových Zámkov, ktorý mu usporadúval majetkové náležitosti, nasledujúci e-mail: „Neuveriteľné! Moji rodičia kúpili túto pôdu v dvadsiatych rokoch minulého storočia za nezanedbateľnú cenu a zaplatili za ňu celú sumu. Počas maďarského režimu nám bola odobratá a bezplatne pridelená deťom pôvodného predajcu. Ako sa mohlo stať, že dostali od štátu odškodné? Osoby, ktoré prijali túto platbu od štátu, by ju mali vrátiť! Som z toho zhnusený a rozčarovaný.“ Tomáš Lang je presvedčený, že z morálneho hľadiska tento postup rozhodne nie je v poriadku.
„Ak hovoríme, že rozhodnutie je v rozpore s morálkou, treba uviesť aj obdobie, s ktorým sa viaže. Či s morálkou z roku 1940, alebo s morálkou uplatňovanou pri riešení reštitučného zákona. Tam, kde pravidlá hry diktuje zákon, treba postupovať podľa neho, aj keď nie je dokonalý. Štátny úradník nemôže prihliadať na morálne, racionálne, či iné hľadiská. Zákon o pôde, známy ako reštitučný zákon z roku 1991, schválilo bývalé federálne zhromaždenie za účelom „zmiernenia následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989.“ Zákon nerieši žiadnym ustanovením odškodnenie tých vlastníkov, ktorých majetky boli odňaté iným spôsobom,“ povedal vedúci odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Okresného úradu v Nových Zámkoch Tomáš Števlík.
„Pri zisťovaní vlastníctva je určujúcim dokladom výpis z pozemkovej knihy. Len posledný zápis dokumentuje vlastníctvo, spôsob nadobudnutia štát neskúma. Reštitučný zákon síce odstraňuje majetkové krivdy, no nevyrieši všetky,“ hovorí Zuzana Kováčová z Okresného úradu v Nových Zámkoch.
