FOTO - ARCHÍV
BRATISLAVA – Na území Slovenska je takmer 2,4 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy. Z toho je podľa generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu Františka Hideghétyho 578 535 hektárov poľnohospodárskej pôdy nezistených vlastníkov. Len na juhu Slovenska je asi 150-tisíc hektárov takejto pôdy.
Bývalí majitelia pôdy dostali od parlamentu ešte jednu šancu, aby sa o svoju pôdu prihlásili. Umožňuje im to nedávno schválený zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom. Od januára 2004 si budú môcť počas celého roku poslednýkrát opäť žiadať naspäť svoj pôvodný majetok z poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu.
Pôdu si môžu žiadať vlastníci alebo ich dediči, ktorým odobral majetok štát počas komunistického režimu od 25. februára 1948 do 1. januára 1990. Zákon sa však netýka náhrady za bezodplatný prevod majetku členov jednotných roľníckych družstiev do majetku štátu, pri ktorom nebola vyrovnaná hodnota živého a mŕtveho inventáru.
Reštitúcie sa týkajú ľudí, ktorí si nárok na navrátenie pôdy nestihli uplatniť do konca roka 1992 podľa vtedajšieho federálneho zákona o pôde. Mnohí ľudia o tejto možnosti buď nevedeli, alebo na to zabudli, alebo jednoducho nezohnali v čas všetky potrebné dokumenty na preukázanie pôvodu majetku.
Pôda je väčšinou v majetku štátu alebo subjektov, ktoré boli poverené spravovaním majetku štátu. Súkromné osoby vlastnia len málo pozemkov, ktorých sa môžu dotnúť reštitučné nároky.
Žiadateľ môže dostať naspäť maximálne 150 hektárov poľnohospodárskej alebo 250 hektárov lesnej a inej pôdy. Ak štát nebude môcť zabezpečiť prinavrátenie pôdy pôvodnému vlastníkovi, tak bude musieť vyplatiť bývalému majiteľovi finančnú náhradu. Reštitúcie môžu štát stáť okolo 2,5 miliardy korún.
Občania sa budú môcť obrátiť so svojimi žiadosťami na obvodný pozemkový úrad, v obvode ktorého vlastnili pozemok. Odbor posúdi, či sa pôda podľa zákona naozaj má vrátiť. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu môžu občania podať opravný prostriedok na súd.
Bývalí vlastníci alebo dediči musia z archívov, pozemkových kníh či z evidenčných listov, kde je uvedené, kto, čo a kedy vlastnil, zabezpečiť všetky potrebné dokumenty vrátane katastrálnych máp. Treba myslieť aj na prípadné dedičné konania, ak prebehli.
Pôda, ktorá nebude do 31. decembra 2005 identifikovaná, prejde do správy a neskôr do vlastníctva obcí. Tie ju už v roku 2006 budú môcť prenajímať, pričom zisky môžu doplniť ich rozpočet. Obce však nebudú môcť podľa zákona získané pozemky do desiatich rokov od účinnosti zákona predať ani založiť. Podľa niektorých odhadov obce dostanú okolo 450-tisíc hektárov pôdy.
