BRATISLAVA – Štát sa o necelé dva roky môže dostať k nemalému majetku. Dňom 1. septembra 2005 totiž do jeho vlastníctva prechádzajú tzv. pozemky s nezisteným vlastníkom. Tých dnes je 578-tisíc hektárov.
Neusporiadané pozemkové vlastníctvo na Slovensku je dôsledkom zložitého spoločenského vývoja. Tunajšie pozemky neraz menili majiteľa, čo sa často nikde nezaznamenalo, menili sa ich hranice, veľa pozemkov, naopak, nebolo predmetom dedičského konania. Evidenciu pozemkoveho vlastníctva viac ako čokoľvek iné komplikujú práve nedoložené právne vzťahy.
Zákon hovorí, že pozemky s nezisteným vlastníkom štát prevezme ako opustené. „Ľudovo povedané, vlastník sa o pozemok nestará, neužíva ho, necháva ho ležať ladom,“ dopĺňa podpredseda úradu geodézie, kartografie a katastra Peter Vojtko.
Vojtko toto ustanovenie pokladá za nedemokratické. „Len pre to, že nie je známe miesto vášho trvalého pobytu, prídete o vlastníctvo. Mne to pripadá ako zoštátňovanie,“ tvrdí. Odhaduje, že okolo 90 percent z týchto pozemkov predstavujú tie, ktoré ľudia – dobrovoľne alebo násilne – „vložili“ do jednotného roľníckeho družstva, a to sa o ne staralo.
Ministerstvo pôdohospodárstva to však vidí inak. „Ide o pozemky, o ktoré sa zatiaľ nikto neprihlásil. Je najväčšia pravdepodobnosť, že ich vlastníci už nežijú,“ povedala hovorkyňa ministerstva Katarína Czajlíková.
Czajlíková pripomína, že neusporiadané pozemkové vlastníctvo Slovensku robí obrovské problémy. „Vyjasnené vlastnícke vzťahy sú základom akéhokoľvek nakladania s pôdou. Sú podmienkou prijímania dotácií z Európskej únie či rozvoja trhu s pôdou,“ pripomína. Vojtko si to uvedomuje, napriek tomu si myslí, že by bolo lepšie nechať to po 1. septembri 2005 „otvorené“.
Aká časť pozemkov do vlastníctva štátu naozaj prejde, dnes s istotou nemožno určiť. Od Nového roka občania totiž budú môcť opäť žiadať o pozemky, ktoré im štát v rokoch 1948 – 1989 vzal.
Prevodom pozemkov s nezisteným vlastníkom na štát sa ich „cesta“ nekončí. Po 1. januári 2006 totiž prechádzajú do vlastníctva príslušnej obce.
