Rozohrávačka Šopronu Iveta Bieliková (s loptou) útočí proti Ivanovej a Popelkovej z Ružomberka. Zo zápasu 2. kola A-skupiny Euroligy basketbalistiek Šopron – Ružomberok 95:60. FOTO SME – PAVOL MAJER
Ružomberský výprask v Šoproni 60:95 paradoxne znamená pre oba tímy to isté: Lepšie výkony chcú čas a trpezlivosťSlovenská trénerka Natália Hejková basketbalistiek Euroleasingu-Orsi Šopron striktne odmietala označovať súboj jej nových zvereniek proti transformovanému MBK Neusiedler SCP Ružomberok za zápas s extra príchuťou. Naša najúspešnejšia klubová trénerka histórie pripravuje maďarský tím od apríla tohto roku, predtým pôsobila sedemnásť rokov len a len v liptovskom družstve, s ktorým získala trinásť domácich a dva európske tituly (1999, 2000).
„Opakujem stý raz. Trénujem Šopron a Ružomberok je a bol pre mňa súper ako každý iný,“ zdôraznila.
O dvoch pacientoch
Slovenská trénerka so rozišla s vtedajším skolabovaným Ružomberkom v zlom čeliac ponižovaniu vo finančne kritickej situácii. Prišla do Šopronu, ktorý síce chudobný nebol, ale športovou výkonnosťou smeroval na pacientské lôžko. Zmluvu podpísala na tri roky. Slovenský majster sa pretransformoval na MBK, jeho nový generálny manažér Boris Žbirka hovoril o nadštandartných podmienkach a peknom rozpočte 20 miliónov korún. Čas k návratu na možné pozície širšej európskej špičky neohraničil, ale minimálne tri roky trpezlivej práce budú treba.
Stredajší výsledok druhého kola Európskej ligy Šopron – Ružomberok 95:60 nemá význam rozoberať. Je logický. Maďarský tím má schopnejší káder (pravdepodobne i viac peňazí), zlú situáciu neriešil šokom. Začal s prestavbou.
Priam sa natíska ešte jeden príklad. Český majster z Brna organizoval v roku 1999 záverečný Final Four a neprebojoval sa doň (európskym šampiónom sa stal prvý raz Ružomberok). Manažér Moravaniek Jiří Hamza vtedy konštatoval citeľnú ekonomickú stratu, ale kolektív „nerozmetal“. Trénera Bobrovského nevyhodil a rekonštruoval systém i podmienky (nielen z finančného hľadiska). Vlani skončilo Brno v Eurolige tretie, Češky obsadili na nedávnom kontinentálnom šampionáte druhú priečku. S brnenským základom a pod taktovkou Bobrovského i Hamzu.
Aj laik pochopí zmysel klubu
Spôsoby nápravy porovnávať možno. Maďarsko, Česko, Slovensko majú (alebo by mali mať) viac-menej totožné ekonomické podmienky pre šport. Hejková s tým má skutočne spoločné iba to, že trénuje maďarský tím a má more skúseností.
„Čaká ma veľmi veľa práce. Krôčik po krôčiku. Snažím sa skĺbiť moju predstavu o jednoduchom a rýchlom basketbale so vžitou maďarskou predstavou pomalšej konštruktívnej hry s dobrou streľbou. Zatiaľ to celkom logicky vyzerá tak, že chvíľu hráme podľa môjho náčrtu, minúty podľa návykov Maďariek. Jedno i druhé potrebuje spoločného menovateľa – dobrú kondíciu a prepracovanú obranu,“ toľko povedala Hejková o hernom hlavolame. Prvý krok je odborne jasný – trénerka angažovala nášho odborníka na kondičnú prípravu Eugena Lacza s dobrou maďarskou rečovou výbavou.
Hejkovej a Smolekov Ružomberok sa od drvivej väčšiny ostatných družstiev odlišoval „veľkou maličkosťou“ postrehnuteľnou i laikovi. Pracoval ako klub v zmysle jeho definície: „Združenie na pestovanie spoločných záujmov.“ Preto mali Slovenky vždy pred stretnutím, keď už nie ľahší tréning, tak minimálne dlhšie spoločné stretnutie. Po zápase v klubovni vždy krátke posedenie.
Základ – finančná istota
Šoprončanky sa schádzali na zápas hodinu pred začiatkom, predtým mali deň-dva voľno. Z šatní išli hneď za svojimi osobnými záujmami. Spoločnou témou boli platy. V stredu sa Natália Hejková a Iveta Bieliková (dlhoročná ružomberská rozohrávačka a kapitánka prestúpila do Šopronu) pred rozhovormi slušne na chvíľu ospravedlnili. Krátky pozápasový „banket“ na radosť všetkých dievčat i vedenia tímu patrí do programu euroligového dňa.
Téma platov samozrejme dôležitá je. „Finančná istota je základom. Postupne som to zisťovala, dnes to viem stopercentne,“ povedala jednoznačne Hejková. Bieliková sa má tiež dobre. „Na viaceré veci si neviem zvyknúť. Maďarčina mi nejde, teda sa mohutne zdokonaľujem v angličtine. Do veľkých rozpakov ma privádza mediálny záujem. Natália mi neraz vyčítala, že nedokážem byť ,hviezdou‘. Má pravdu, nedokážem. S platom som spokojná, aj keď sa nazdávam, peniaze nie sú všetko. Isteže, bez nich sa žiť nedá a sú tiež motívom. Ale vylučujem, že trebárs sto miliárd dolárov urobí z priemerného basketbalistu Jordana.“
Boj o diváka, na rozlúčke s Baloghovou ohňostroj
Bieliková povedala, že príde čas, keď zverejní nelogickosti odmeňovania v našom športe, ktoré sama pocítila. „Aj teraz som mala lukratívnejšie ponuky. Aby som bola predsa trochu konkrétna. Tých pár zápasov, ktoré som zohrala za Gdyniu, boli kráľovsky ohodnotené, klub však nefungoval najlepšie. Do Šopronu ma prirodzene zlákala Natáliina prítomnosť, skutočnosť, že sa poznám s Gordanou a Sanjou (Kovačevičová-Bogojevičová a Veselová, ktoré hrávali za Ružomberok – pozn. red.). A najmä ambícia ukázať novému obecenstvu peknú hru, dosahovať také výsledky, aby sa na nás chodilo pozerať.“
Šopronský basketbal bol roky spojený s menom hviezdnej Maďarky Judith Andrey Baloghovej. Medzi vlajkami avizujúcimi pod strechou haly úspechy klubu sa v strede vyníma jej dres s číslom sedem. „Pred prvým ligovým zápasom sa Šopron lúčil s Baloghovou ohňostrojom a malým karnevalom,“ podotkla čestná občianka mesta Ružomberok Bieliková mravy elegantnej vďačnosti, ktoré sú u nás nepredstaviteľné.
Úskalia spôsobu „pretrhnutej nite“
Nech nám v Ružomberku odpustia, že zápas v Šoproni nehodnotíme principiálne z jeho pohľadu. Zatiaľ je skoro. Ťah s takmer úplne novým zložením (hráčskym i funkcionárskym) si vyžaduje dlhší čas. Kritika za vysokú prehru nemá opodstatnenie. Je realitou s dodatkom, že mohla byť možno o čosi nižšia.
Ružomberský prístup pretrhnutej nite s protagonistami úspechov má riziká. Žbirkovo konštatovanie onadštandardných podmienkach a vysokom rozpočte sa bude dať pochváliť alebo kritizovať po čase. Nie je totiž celkom jasné, ako sa suma používa. Podľa tradičného metra, že dve tretiny idú na profesionálne platy, môže i nemusí mladý tím pokaziť. Ak sa s ním narába opatrnejšie a prinesie úrodu postupného a trpezlivého napredovania, môže vysoký rozpočet veľmi prospieť. Poznámka, že finalfourový Ružomberok z roku 1993 s vekovým priemerom 19 rokov iste s toľkými prostriedkami ani zďaleka nedisponoval, nechce velebiť staré časy, iba upozorniť na starú slovenskú pravdu – o kapaní od dobroty.
Autor: Bratislava – Šopron
