Podľa jeho slov začaté reformy urobili z Chorvátska pilier stability v celom regióne. Berlín preto bezpodmienečne podporuje úsilie Záhrebu o začlenenie do integračných štruktúr.

Nemecký predstaviteľ po rokovaniach s vládnymi činiteľmi v Záhrebe vyhlásil, že v plnení podmienok prijatia do EÚ Chorvátsko nezaostáva za Bulharskom a Rumunskom, ktoré by sa plnoprávnymi členmi únie mali stať v roku 2006, preto osobne ráta s tým, že sa to odrazí aj na obsahu ďalšej správy Európskej komisie o pripravenosti adeptov na členstvo.

Spájanie prístupových rokovaní Záhrebu s vydaním hľadaného vojnového zločinca, bývalého generála Anteho Gotovinu tribunálu v Haagu Schröder odmietol. Obvineného treba najskôr zadržať, konštatoval v tejto súvislosti nemecký kancelár.

Iné členské krajiny EÚ, napríklad Holandsko a Veľká Británia, blokujú ďalšie približovanie Záhrebu k únii práve s odvolaním sa na nevyriešenosť kauzy Gotovina. Chorvátska vláda opakovane ubezpečila, že nepozná miesto, kde sa ukrýva hľadaný exgenerál.

Predseda chorvátskej vlády Ivica Račan po stretnutí s Gerhardom Schröderom uviedol, že jeho krajina vie, čo musí ešte zvládnuť do definitívneho zaradenia sa medzi členov únie. Reformy u nás sú však - podobne ako v Nemecku - ťažké a nepopulárne, dodal.

Úvahy pozorovateľov o tom, že zámerom návštevy je podporiť úradujúceho, proeurópsky orientovaného premiéra Ivicu Račana pred parlamentnými voľbami, Schröder označil za neopodstatnené.

Gerharda Schrödera, ktorý v rámci európskeho miniturné absolvoval prvú pracovnú návštevu predsedu nemeckej vlády od vyhlásenia samostatnosti Chorvátska v roku 1991, prijal v Záhrebe aj prezident Stipe Mesič. Zúčastnil sa aj na ustanovujúcom zasadaní nemecko-chorvátskej obchodnej komory.

Návšteva Chorvátska, ktorú Schröder medzičasom ukončil, nadviazala na jeho krátke pracovné pobyty v slovenskej metropole Bratislava a srbskom Belehrade.