Skúste si predstaviť, že by si napríklad niekde na sútoku Váhu a Dunaja rozložilo tábor tridsať miliónov ľudí. A týchto tridsať miliónov ľudí by čakalo, až nastane vhodná konštelácia planét, aby potom všetci v priebehu jedného jediného dňa vstúpili do mrazivých kalných vôd a zmyli v nich zo seba všetky svoje hriechy. Že je to nepredstaviteľné? V našich zemepisných šírkach možno áno, ale v Indii sa to deje už tisíce rokov.Sútok Gangy, Yamuny a mýtickej Saraswati, nazývaný Sangam, neďaleko indického Alláhábádu je pre stámilióny hinduistov najposvätnejším z posvätných miest. A to ich majú požehnane.

Sviatok Maha Kumbh Mélá, ktorý trvá štyridsaťtri dní, sa slávi každé tri roky, postupne na štyroch pútnických miestach. Pôvod má v mytologickom boji bohov s démonmi o pohár s nektárom, pri ktorom sa niekoľko kvapiek nektáru vylialo na Zem. Jedna z nich mala spadnúť aj na Alláhábád, práve pri sútoku Gangy a Yamuny.

Zmývanie hriechov

Slnko ako keby dnes zabudlo vstať. Jeho lúče už mali o takomto čase dávno zohrievať premrznutých pútnikov, ale je taká hmla, že sotva vidieť na pár krokov. Z brehu sa ozýva neustály hvizd píšťaliek naháňačov, ktorí dohliadajú na to, aby sa nikto vo vode nezdržal príliš dlho a aby tam nevznikali tlačenice. V minulosti sa totiž už niekoľkokrát stalo, že boli ušliapané stovky ľudí.

Z hmly sa vynára dlhý rad stareniek zabalených do pestrofarebných sárí. Zastavujú sa a spievajúc sa spoločne ponárajú do posvätných vôd.

„Shit,“ zaznie zrazu zlostný výkrik a celý mýtický obraz sa rozplýva. Nasleduje príval nadávok v portugalčine. Zavalitý fuzáč s adidaskami okolo krku sa hrabe z vody, pončo má celé premočené. Amandeep sa narodil v Indii, ale od malička žije na hraniciach Brazílie a Argentíny. „Teraz určite prechladnem,“ hovorí. „Dnes som si to chcel iba obzrieť. Vykúpať sa pôjdem až v stredu, dvadsiateho štvrtého. To bude vraj konštelácia planét najpriaznivejšia. Ale veľmi sa mi nechce veriť, že by som mohol zmyť zo seba všetky hriechy. Mám ich viac než dosť,“ smeje sa. „Ale možno na tom predsa len niečo bude, keď to robia ľudia už tisíce rokov,“ zľahčuje svoju anabázu z juhoamerických pámp až sem. Môže si hovoriť, čo chce. Aj tak je to len bosý dedinčan zo zapadákova v Rajastane, ktorý verí, že posvätný kúpeľ ho nielen očistí od hriechov, ale hlavne oslobodí od nekonečného kolobehu prevteľovaní.

Žobráci aj boháči kráčajú spolu

Okolo poludnia sa hmla konečne rozplýva. Z vysokého mosta cez Gangu je na celé okolie výborný výhľad. Stanový megatábor, ktorý vyrástol v okolí Sangamu na piesku vo vyschnutých korytách riek, je skutočne ohromujúci. Dovidieť na jeho koniec je takmer nemožné. Keď prídu monzúnové dažde, budú všetky tieto mesta pod vodou. Teraz sa tu však na ploche niekoľko sto štvorcových metrov tiesni šesťkrát viac ľudí, ako je obyvateľov Slovenska. Po širokých uliciach sa neustále valia státisíce, milióny pútnikov. Najúbohejší zmrzačení žobráci, chudobní dedinčania, svätí muži – sádhuovia, aj rozprávkoví boháči. Na sviatok Maha Kumbh Mélá sa tu zišli ľudia z celej Indie, zo všetkých kútov sveta a vytvorili tu najväčšie zhromaždenie v histórii ľudstva. Celý svet tu máte ako na dlani. Prašnými ulicami sa valí rieka ľudí, rikší, autobusov, tiav i slonov. Najrôznejšie hinduistické sekty, zvané akhary, postavili svoje tábory blízko pontónových mostov, aby mali sadhuovia počas hlavných kúpacích dní, stanovených astrológmi, čo najbližšie k posvätnému Sangamu.

Nesadol si dvanásť rokov

Naga Baba Trivedy má poriadne ospalé oči. Stojí opretý o akúsi hojdačku, ktorá je zavesená vo výške jeho pŕs. Prichádzajú k nemu pútnici, nábožne sa dotýkajú jeho neľudsky opuchnutých nôh a na koberček kladú drobné mince a bankovky.

„Stojí bez prestávky už tri roky,“ hovorí jeden zo sadhuov lámanou angličtinou. „Dokonca postojačky, zavesený do tej hojdačky, aj spí. Ale to nič nie je. Jeho učiteľ stojí už dvanásť rokov,“ ukazuje sadhu na chlapíka v tieni.

Aj v susednom tábore je niekoľko stojacich sádhuov. Púrí stojí nepretržite deviaty rok a asi to tak bude už naveky. Rozhodol sa totiž stáť deväťstotisíc dní a nocí, čo je takmer 2500 rokov. Aby túto úlohu splnil, je pripravený na všetko, dokonca aj na prevteľovanie.

Pod iným stanom vidieť zase naháčov, oblečených len do svojich nikdy nestrihaných vlasov a fúzov posypaných vrstvou popola. Vzdali sa akýchkoľvek hmotných pozemských statkov, teda aj oblečenia. Každému, kto príde s trochou jedla alebo pitia, venujú svoje požehnanie. Chvíľu ich fotografujem, potom im hádžem pár rupií. Svätý muž na mňa máva, pristupujem k nemu a kým sa stihnem spamätať, mám spotené čelo pomazané poriadnou vrstvou popola. Poľský fotograf Piotr dopadol horšie. Musel trochu posvätného popola prehltnúť.

Hneď vo vedľajšom stane sedí na deke najmenší zo všetkých sadhuov, šesťdesiatcentimetrový Devendrapuri Maharaja. Je o ňom známe, že neznáša fotografov, tak sa mu oblúkom vyhýbam.

Zato Naga Baba Amar Bhártí má belochov asi rád. Vždy je okolo neho zopár hľadačov osvietenia z Európy alebo Ameriky, ktorí ho obklopujú od chvíle, ako prišiel do Alláhábádu. Ťažko povedať, čo učí a čo ich k nemu ťahá. Iba jedno je viditeľné na prvý pohľad. Amar Bhártí má zdvihnutú pravú ruku. A stále sedí v polohe lotosového kvetu. „Každý používa iný druh pokánia,“ hovorí Bhártí, ktorého spôsobom pokánia je držanie ruky nad hlavou. Zdvihol ju pred tridsiatimi rokmi a už ju nikdy nedal dolu. Pravačka je neprekrvená, a tak v nej už nemá žiadny cit. Z černastých prstov mu trčia ešte černejšie neudržiavané nechty. Verí však, že kajaním sa dosiahne pre seba aj pre celé ľudstvo vyššie duchovné ciele. Držanie ruky nad hlavou prevzal od svojho učiteľa. Ten sa takýmto spôsobom kajal celý život.

Kabinet kuriozít? Pre niekoho možno áno, ale pre hinduistov sú sadhuovia svätí muži, ktorí dosiahnu vykúpenie cestou utrpenia. U miliónov pútnikov, mieriacich do Alláhábádu a ponárajúcich sa vo dne v noci do studenej rieky, vzbudzujú veľkú pozornosť a obdiv.

V roku 2145 prídu ďalší

Na druhej strane Gangy, kde sa stanové mestečká miešajú s domami Allahabádu, je úplne iný svet. Kolotoče, internet, prezentácia novučičkých traktorov, mydiel, mobilných telefónov, minerálok. Oblohu krášli nespočítateľné množstvo reklamných balónov.

„Lepšiu reklamnú kampaň si nedokážeme ani predstaviť,“ povedal pre miestne noviny Hindustan Times šéf mamutej firmy Bisleri, ktorá predáva balenú vodu. „Prídu sem ľudia z dedín celej krajiny, ktorí nemajú prístup k rozhlasu, tlači ani televízii. Tu ich môžeme osloviť milióny naraz.“

Aj taký je sviatok Maha Kumbh Mélá. Množstvo obchodníkov, od pouličných predavačov po mamutie koncerny, sa sem hrnie s túžbou urobiť najväčší obchod svojho života.

Podobne priaznivá konštelácia planét bude až o ďalších 144 rokov. Ako bude svet v tom čase vyzerať, nevieme. Jedno je však isté. Pri Sangame sa zase zídu pútnici, aby sa ponorili do posvätných vôd. Pre tradíciu trvajúcu tisíce rokov jeden a pol storočia nič neznamená.

PRE MAGAZÍN SME – MICHAL NOVOTNÝ, Lidové noviny