Brusel 29. októbra (TASR) - Jedným z cieľov pripravovanej európskej ústavy bolo fungovanie EÚ zjednodušiť, sprehľadniť a urobiť zrozumiteľnejším pre bežných občanov. Zdá sa však, že štáty únie na tento cieľ už dávno zabudli.
Dôkazom je otázka predsedníctva EÚ, ktorá už počas Konventu o ústave bola jedným z najspornejších bodov. Po pondelkovom zasadnutí ministrov zahraničných vecí 25 súčasných a budúcich krajín únie sa zdá, že EÚ bude mať predsedníctiev niekoľko, čo určite jej fungovanie nezjednoduší.
Dnes je predsedníctvo jedno, strieda sa po šiestich mesiacoch medzi všetkými členskými krajinami. Tento polrok predsedá únii Taliansko, minulý to bolo Grécko, v roku 2004 sa o predsedníctvo podelia Írsko a Holandsko.
Premiér alebo prezident predsedajúcej krajiny stojí počas polroka na čele Európskej rady najvyššieho orgánu EÚ zloženého z lídrov členských krajín. Príslušní ministri predsedajú sektorálnym ministerským radám, napríklad rade pre poľnohospodárstvo, ekonomické a finančné otázky, vnútro.
Veľvyslanec predsedajúcej krajiny zasa vedie rokovania výboru COREPER, kde sa pripravujú všetky dôležité rozhodnutia EÚ. Nižšie postavení diplomati zasa predsedajú rôznym pracovným skupinám, ktoré pracujú v Rade EÚ. Všetci predsedajúci od premiéra až po nižších diplomatov pochádzajú z jednej krajiny, zastupujú jednu vládu, plnia jeden program. Aj tak je koordinácia ich činnosti ťažko veľmi zložitá.
Teraz však únia smeruje k niekoľkým predsedníctvam, ktoré budú pôsobiť súčasne, každé iný čas, na inej úrovni, pre inú oblasť. Na čele Európskej rady má podľa návrhu ústavy byť dva a pol roka stály volený prezident, zrejme bývalý premiér niektorej členskej krajiny.
Rade ministrov pre zahraničné záležitosti má trvale predsedať novovytváraný európsky minister zahraničných vecí, ktorý bude ale zároveň podpredsedom Európskej komisie. Ostatné rezortné ministerské rady budú mať zrejme tímové predsedníctva zložené z troch alebo štyroch členských krajín na 18 alebo 24 mesiacov.
Úlohou koordinovať tieto tímy bude poverená tzv. rada pre všeobecné záležitosti, kde bude opäť iné predsedníctvo zrejme polročné, pričom ho bude vykonávať jedna z krajín tímového predsedníctva v ostatných radách.
"Dokonalý základ pre chaos," komentujú diplomati a pozorovatelia vývoj rokovaní o budúcom predsedníctve EÚ.
Ministri zahraničia európskej dvadsaťpäťky v pondelok na rokovaní v Bruseli v princípe súhlasili s tímovým predsedníctvom v sektorálnych radách, viacerí však vyjadrovali obavy, či bude možné takéto predsedníctva efektívne koordinovať.
"Aká je pridaná hodnota takéhoto systému?," pýtali sa Belgičania, Luxemburčania a Francúzi. Podľa pozorovateľov navrhované systémy predsedníctva prinášajú viac otázok ako odpovedí a v žiadnom prípade fungovanie únie nezjednodušujú. A práve to bol jeden z cieľov pripravovanej ústavy.
(spravodajca TASR Robert Sermek) juh
